September 2013

7. Different Life

23. september 2013 at 21:50 | *Gabi |  DIFFERENT LIFE
S denným meškaním, ale je tu! ;)


6. Different Life

17. september 2013 at 20:29 | *Gabi |  DIFFERENT LIFE




"And you've got the one thing."

Zaznel potlesk. "Všetko najlepšie, Kate!" Po tejto vete zaznel po celom kaštieli krik a ešte väčší potlesk. Táto oslava narodenín sa niesla v celkom zaujímavom štýle vzhľadom nato, že oslávenkyňa mala 18 rokov. Zo stropu viseli balóny, na stenách povešané lampióny a všetci hostia boli ustrojení ako na ples. Dievčatá mali nádherné šaty rôznych farieb a štýlov, dokonalé účesy a maľovanie každej z nich pridalo pár rokov. Deti sa v nich prejavovali len pokiaľ sa jednalo o chalanov. Škriekali ich mená, dokonca niektoré aj plakali. Neodcudzovala som ich za to, chovala by som sa tak isto keby som naživo videla aj ja svojich idolov, ale prišlo mi to tak, že sa viac venujú im ako oslávenkyni. Dospievali ďalšiu pesničku a bol čas večere. Zamierila som si to do kuchyne a vzala som jednu tácku s pripravenými 5-timi taniermi, druhú s pitím. Prišla som do salóniku kaštieľa, ktorý momentálne slúžil ako šatňa aj jedáleň pre vzácnych hostí, teda pre One Direction. S plnými rukami som mierila k dverám salónika a modlila sa, aby boli otvorené. Zabočila som a niekto milý mi zabuchol dvere rovno pred nosom. Potichu som zahrešila, keď mi skoro vypadli taniere. Poobzerala som sa po chodbe, no nikoho som nevidela a tak som sa snažila otvoriť si dvere lakťom. "Ukáž, pomôžem ti." Pri tom hlase som zamrzla a znervóznela. Otočila som sa a zbadala som za sebou stáť Liama. "Nancy?" Prekvapene sa usmial. "Ehm ahoj." "Ty čo tu robíš?" Naozaj by som s ním rada pokecala, ale mala som pocit, že ešte chvíľu tu bude pri mne takto stáť a usmievať sa, šmyknú sa mi vďaka rozpakom, ktoré vo mne vyvolával, obe tácky. "Snažím sa dostať dnu, aby jedlo, ktoré je pre vás nachystané neskončilo na zemi." "Aha, prepáč." Zachechtal sa a otvoril dvere. "Dík." Povedala som a vošla dnu. Všetky hlavy sa na mňa otočili a prekvapene zízali. "Čaute." Trošku nervózne som pozdravila a smerovala ku stolu. Položila som tácky, povykladala ich obsahy. "Ahoj Nancy." Zborovo odpovedali a začali sa smiať. Najskôr som mala pocit, že sa smejú na mne, no potom som si uvedomila, že to bolo vďaka ich vzájomnej synchronizácii. "Ale vitaj slečna, radi ťa znovu vidíme." Povedal mi ten brčkatý...začala som premýšľať, ako sa volá. "Harry, stopni sa." Jasné, Harry. A ten blonďavý je tuším Niall. Ten už sedel za stolom a rozbaľoval si príbor zo servítky. Ostatní sa k nemu pridali a ja som šla zaniesť tácky. "Nancy?" "Áno?" Otočila som sa. "Mohla by si mi priniesť kolu?" Spýtal sa ma.. Zayn. už sa mi prestávajú motať. "Jasné." Vytiahla som zápisník. "Aj mne prosím." Usmial sa na mňa Liam. Úsmev som mu opätovala. "Chladené či neschladené?" "Nechladené." "Okej, ešte niečo chalani?" "Zatiaľ nie, ďakujeme." Usmiala som sa na Zayna a vybrala som sa pre koly. Vrátila som sa a už som sa mohla otočiť naspäť. Bola som preč maximálne 5 minút a oni zatiaľ stihli všetko zjesť. Naukladala som si taniere a povedala si, že po poháre sa vrátim neskôr. "Chalani, chcete niečo?" "Hej, ešte jednu porciu prosím." Ohlásil sa Niall. Prikývla som a s plnými rukami som sa vybrala späť do kuchyne. Myslela som si, že ich budem obsluhovať tak, ako keď boli v reštaurácii. Mýlila som sa - neustále som kmitala, dokým nešli znova spievať. Konečne som mala aj ja čas si niečo zajesť tak som využila príležitosť a už som sa napchávala 3 druhmi mäsa, ryže a zemiakov. K tomu troška zeleniny a kola. Keď som to všetko spratala, mala som pocit, že sa už nikdy nepostavím. "Nancy!" Priskočila ku mne Kim. "Čau! Už si to počula?" "Hm, ahoj, nie?" bola dobre naspeedovaná, mala som pocit, že z toľkého poskakovania vyskočí von oknom. "Máš voľno! Jeden z chalanov povedal, že už dostali všetko čo potrebujú a ty sa môžeš ísť baviť!" "To je super ale ja im musím ešte jedno jedlo zaniesť. Potom sa bavíme, ok?" Neskutočne ma tá správa potešila, konečne som sa mohla aj ja trošku odreagovať. "Hej, baby, nekecajte, treba makať." Zakričala organizátorka. "No dovoľte, ja sa bavím." Vyhlásila Kim a na oko urazene odišla. "Treba im zaniesť jedlo, už dospievali." "Idem." Postavila som sa, naukladala jedlo na tácku a niesla som ho chalanom. Bola som pred dverami, keď na mňa z chodby zakričala organizátorka, aby som vzala aj vodu. "Ja im zaniesiem potom to, čo si objednajú." "Aha, dobre." Nevšimla som si, že by niekto stál v dverách, ani som nemala ako. Vykročila som a do niekoho vrazila. Cítila som, ako sa mi tácka začínala šmýkať z ruky. Nejako som ju zachytila druhou rukou, no omnoho viac som vnímala silné zovretie okolo pása, aby som nepadla. Keď som si bola istá, že nepadnem ja a hlavne ani tácka, pozrela som sa, do koho som to vlastne vrazila. Mohla som to tušiť. "Prepáč, ja som ťa nevidela." "To nevadí. Si celá?" "No nepadla som takže áno. ďakujem." Vpil sa mi do očí a ja som nemohla uhnúť pohľadom, aby som skontrolovala..čo vlastne? "Nemáš začo." Ovanul ma jeho dych, ktorý mal jemnú mentolovú vôňu a ktorý ma vrátil do reality. Odtiahla som sa od neho, no jeho ruka mi pás nepustila. "Za túto záchranu nášho jedla chcem od teba niečo." Ledva som preglgla. Tento chalan ma neskutočne priťahoval, neviem čím to bolo. Možno tými dokonalými, čokoládovými očami, jeho krásnym úsmevom.. "Zachránil si mi výplatu, takže čo by si chcel?" Zachechtal sa a potom sa mi zadíval do očí. "Hneď potom, ako toto odnesieš, pôjdeš oslavovať. Máme ešte zaspievať pár pesničiek a potom končíme. Chcem, aby si mi venovala jeden tanec." S úsmevom som prikývla. Pustil mi pás a ja som si uvedomila, že som na niečo zabudla. Zabudla som skontrolovať, či obsah tácky neskončil niekde na zemi. Nie, neskončil. Snažila som sa pôsobiť normálne, no bola som poriadne rozrušená. Nikdy som takýto pocit nezažila, nedokázala som sa na Liama pozrieť bez toho, aby som sa neusmiala. Chalani ma vtiahli do diskusie, ktorú viedli počas toho, čo jedli a ja ani neviem, o čom bola. Dojedli a ja som poskladala taniere na kopu a odniesla ju. Hneď som pobrala ich objednávky na pitie a priniesla ich. "Ďakujeme Nancy." Usmial sa na mňa Louis. Úsmev som mu opätovala a chystala som sa odniesť prázdny pohár, ktorý bol navyše. Netuším, kde sa tu vzal, možno som priniesla viac. Načiahla som sa pre neho, keď mi Liam chytil zápästie. "Slečna, máš fajront. Utekaj sa prezliecť a o hodinu ťa čakám na parkete." Žmurkol na mňa a pustil mi ruku. Trošku omráčená som odišla. Pomaly som šla do kuchyne, potom do provizórnej šatne. Ako omráčená som si vyzliekla vestu, čierne tričko a hodila som na seba bielu blúzku. vlasy som si rozpustila a dostala som stres z toho, ako vyzerám. Nepáčilo sa mi, čo som videla v zrkadle- zelené oči rozšírené vzrušením, červeň v lícach a tá blúzka mi robila strašne veľké prsia, vôbec sa nehodila na takúto oslavu. "Ja sa sem nehodím a už vôbec nie na to, aby som tancovala s ním." Zabodila som si hlavu do dlaní a oprela sa o Kimino plece. "Prestaň už, dobre?! Jasné, že sa sem hodíš, ty sa hodíš všade! Proste si dokonalá ako ja..ale o to nejde. Máš upnuté džínsy, podpätky, sexi blúzku, oči dokonale zvýraznené a ešte k tomu rozpustené vlasy. Vyzeráš bohovo - akurát na balenie chalanov." "Lenže to neni hocijaký chalan, je to Liam Payne preboha." "Chalan jak chalan." Mykla plecami. "Ty to nechápeš, on je iný a ja..ja som ja." "Ty si ty a si super. Ale nechápem jednej veci - prečo máš z neho takú trému?" Spozornela som a pozrela som na Kim. "No vieš, nikdy som nebola takto s chalanom.." "Mňa neoklameš." Usmiala sa. "Že sa ti páči?" "Komu by sa nepáčil." Povedala som mrzuto. Kim ma objala a v tom dohrali. "Toto bola ich predposledná pieseň. Ideme tam." Zašepkala a chytila mi ruku. Postavila som sa a smerovala som k dverám, no ona ma zvrtla tak, že som stála oproti nej. "Ukáž.." Premerala si ma od hlavy po päty a ja som zaťala päste. Neznášam, keď si ma niekto takto obzerá. Pripomína mi to moju prácu.. "Si sexi, ale niečo ti chýba." Povedala a dala si dole čierny náhrdelník, ktorý mi dvakrát obmotala okolo krku. "To je ono." Zašepkala. "Vyzeráš super." Usmiala sa na mňa povzbudivo. Pozrela som pochybovačne na ňu a na jej bledučko fialové šaty nad kolená, ktoré boli do pása upnuté a od pása mali nariasenú sukňu. K tomu mala obuté...tenisky? "Kim, prečo máš tenisky?" "Hádam nebudem tancovať v opätkoch." "A čo takto baleríny?" "Pff, ešte to by mi chýbalo. Takto som aspoň jedinečná." Zazubila sa a otočila sa okolo vlastnej osi. Blonďavé kučierky jej pri tom prudkom pohybe podskočili a ja som si spomenula na to, ako ich ešte pred nedávnom nenávidela. V kuse si žehlila vlasy, myslela si, že to tak má lepšie, no prišla na to, že pravdu som mala ja. "A teraz zaznie posledná skladba večera. Takže bavte sa ... C'mon C'mon." Všetci začali jačať a začuli sme prvé slová a tóny pesničky. "Ty si jedinečná stále." Usmiala som sa na ňu. "Ja viem. Nezdržuj, poď už, nech na teba nečaká." "Ale musím si vziať veci.." "Nestaraj sa o ne, ja ich vezmem a nájdeš si ich v altánku vo vašej záhrade." Asi nebol dobrý nápad zavolať Kim a povedať jej všetko, nie teraz. Už nemám možnosť úniku. Kim ma ťahala do sály a čím viac sme sa blížili tým viac mi tĺklo srdce.
-Liam:
Začali sme spievať poslednú pieseň. Mal som pocit, že nemá konca. Možno to bolo tým, že som sa ani poriadne nesústredil na text, ale na dav pred nami. Hľadal som ju, nikde som ju nevidel. Prestával som dúfať, že príde. Pieseň už bola pri konci a ja som ju stále nevidel. Už som sa začínal zmierovať s tým, že si zatancujeme, keď som ju zbadal. Stála v strede parketu a pozerala na mňa. Neovládol som sa, zoskočil som z provizórneho pódia a šiel k nej, neprestával som však spievať. Decká okolo mňa mi utvárali cestu a naraz zmizli. Stál som rovno oproti nej a chytil som ju za ruku. Pozrela najskôr na naše ruky, potom mne do očí. "C'mon, c'mon and dance with me baby."

-vypadá to tak že budem schopná produkovať aj 2 časti za týždeň takže ak váš príbeh stále baví a chceli by ste, môžem vám tento týždeň pridať ešte jednu ak splníte podminku 7-mich komentárov :) prosím názor na časť v komentároch ;)
-Gabi


5. Different Life

8. september 2013 at 14:42 | *Gabi |  DIFFERENT LIFE

Prajem príjemné čítanie ;)