
" Keby bol, všetci by sme boli na tom rovnako, bez ohľadu na rodinu alebo hlas." Nič nehovoril, tak som vykročila ďalej a až po náš dom bolo ticho. "Ďakujem za doprovod." "Za málo." Usmial sa. "Tak sa vidíme nabudúce. Dobrú noc."
Povedala som a vošla som do domu. Bolo zažaté, ako ináč. Smrad z alkoholu sa rozliezal po celom dome a ja som už automaticky zamierila k oknu. Otvorila som všetky okná na prízemí a začala som hľadať mamu. Hneď som zamierila na poschodie do jej spálne. Jasné, že bola tam. Vyvalená na posteli, s fľašou v ruke a spala. Vzala som jej fľašu whiskey z ruky, posunula ju do stredu postele a prikryla. Priniesla som jej k hlave kýbel, otvorila som okno, zhasla a potichu som zavrela dvere. Pozrela som na hodiny, bolo niečo po tretej ráno. Potlačila som povzdych, keď som sa pustila do upratovania.
O hodinu neskôr som mala všetko spratané a tak som sa pobrala do svojej izby, po dlhom a namáhavom dni si ľahnúť. Znova, ako každú noc, som sa zamyslela nad mamou. Nevedela som celkom pochopiť, ako sa z nej mohla stať taká troska. Každý boží deň sa opila, keď som bola doma vynadala mi, že sa o ňu nestarám a som taká prijebaná ako môj otec, ktorý ju opustil. Pritom sa otec na nás až tak nevykašľal, keby bol taký, ako ona o ňom rozprávala, určite by nám neplatil nájom za dom a dávno by sme boli na ulici. Nevzdorovala som jej, nechala som ju vykričať a potom s pokojným pocit si vzala novú fľašu alkoholu a mierila do svojej spálne, kde trávi väčšinu voľného času. Cez deň pracuje ako sekretárka u riaditeľa nejakej pochybnej firmy a nedostáva za to veľa peňazí. Spraví nákup jedla na dva dni a čo jej zostane, prepije. Ja platím všetko ostatné, podľa nej to robiť musím za to, že mi dovoľuje zostať pod jej strechou.
V minulosti som kvôli týmto jej rečiam plakávala, no teraz nie. Obrnila som sa voči jej výčitkám a nadávkam, nepočúvala som, ako mňa, svoju vlastnú dcéru ponižuje a zhadzuje. A to ani nevie ako jej dcéra získava peniaze a netrápi ju prečo nebývam po nociach doma.
Pomaly som ju prestávala vnímať ako môj vzor, ako mamu. Ten zlom nastal, keď mi povedala, že som obyčajný pankhart, ktoré sa mala zbaviť predtým, ako kvôli nemu prišla o muža a o život. Od toho momentu ju neoslovujem mama. Veľakrát som rozmýšľala, že odídem a nechám ju tu. Ale predsa len je to žena, ktorá ma priviedla na svet a nedokázala by som ju tu nechať. Nie som taká bezcitná ako ona. Možno je to preto, lebo viem, teda dúfam, že niekde v hĺbke jej zlomeného a nešťastného srdca ma ľúbi tak, ako každá mama ľúbi svoje dieťa. Nemôžem povedať, že sme nikdy nemali ani jednu svetlú chvíľku. Bolo ich málo, ale pamätám si ich doteraz. Keď mi vždy priniesla zmrzlinu, spolu sme ju jedli a pozerali telku, keď mala víkendové voľno len tak sme sa zobrali poprechádzať sa po meste alebo mi zapletala vlasy, keď som nemohla v noci spávať kvôli búrke, vždy som sa jej šuchla pod paplón. Jej objatie mi poskytlo dokonalú skrýš aj pred inými nástrahami. Ako som však dospievala, naše puto sa začalo trhať. "Mama" začínala mať problémy v práci, psychicky to nezvládala a tak si našla útechu v alkohole, ktorý ma nahradil.. z oka mi vypadla tichá, no bolestná slza. Zavrela som oči a zadržala dych. Nechcela som znova preplakať celú noc nad tým, aký mám život. Nemôžem sa ľutovať, musím to ustáť. Musím pokračovať v práci, dokým nesplatím všetky dlhy. A čo potom? Potom moje tajne šetrené peniaze vezmem a odcestujem. Niekam ďaleko, od všetkého. Niekam, kde budem chvíľu sama, kde nikto nebude poznať moju temnú minulosť. Niekam, kde budem za tú neznámu a budem si budovať nový život. Zaštípali ma oči, tak som ich viac stisla. Ale kedy to bude? Mám 19 rokov a je zo mňa striptérka. Čo bude so mnou za 2-3 roky? Ak sa budem musieť naďalej o ňu starať, nedotiahnem to nikam. Bola by som ochotná nechať tu moju, v podstate jedinú kamarátku Kim? Ona jediná vie, ako si privyrábam, no neodcudzuje ma za to. Tvrdí mi, že vie ako sa cítim, ale nevie. Akoby to mohla vedieť, keď jej otec je riaditeľom pobočky jedného telefónneho operátora a jej mamina pracuje ako manažérka? Iba si myslela, že to vie, z môjho rozprávania. V skutočnosti si nevie predstaviť to poníženie, ktoré cítim keď idem do práce, keď stojím na pódiu. Keď pomaly odhaľujem niečo, čo by malo byť iba moje, poprípade môjho frajera.. Ako mi je z toho všetkého do plaču, z tohto života. Keby som nemala pri sebe niekoho ako je Kim, ktorej sa môžem zdôveriť so všetkým, neviem či by som ešte žila.
Veľakrát som rozmýšľala o tom, že si vezmem život, ale nebudem ako moja mama. Ona to vzdala, ja nechcem byť ako ona. Môj boj sa ešte len začal, nesmiem sa hneď vzdať. Vediem iný život ako moji rovesníci. Oni cez deň študujú na drahých školách, ja upratujem dom a sem-tam si privyrábam aj cez deň. Nie však v bare, ale v malej reštaurácii neďaleko oxford street, ako čašníčka. O tejto brigáde nevie ani Tom, ani Bety, tak ako ani Grace (vedúca) nevie o mojom druhom zamestnaní. Myslím, že je to tak pre všetkých lepšie a mne to vyhovuje, pretože peniaze, ktoré zarobím tu si schovávam a peniaze z baru miniem na domácnosť. O tejto práci vie Alex, moja mama. Nemôžem povedať, že mám stály príjem odtiaľto, pretože sem chodím fakt len ako brigádnička. No keď mám voľný aj večer, chodím sem obsluhovať uzavretú spoločnosť, ktorá sa skladá z miestnej smotánky alebo zazobaných deciek. S väčšinou známych stretávam tu, keď prídu na obed aj so svojou polovičkou. Aj bývalých spolužiakov stretávam tu, ale aj pomerne často v bare, aj keď oni o tom nevedia. Nevedia, že dosť vysoké prepitné dávajú svojej bývalej spolužiačke, ktorá je na tom až tak zle. A prečo to nevedia? Pretože mi Bety dovolila nosiť počas vystúpenia šatky, ktoré mi zakrývajú tvár. Som naozaj rada, že je možné, aby to bolo aspoň trošku diskrétne. Ostatní chodia v noci hýriť, ja sa vyzliekam pre peniaze... zhlboka som sa nadýchla. Nesmiem na to myslieť, ak sa chcem aspoň trochu vyspať. Ráno musím ísť do práce, našťastie som tam len do 14:00, potom mám "chvíľu" pre seba. Skočím za Kim a niekam si vyrazíme. Trošku sa odreagujeme, pokecáme. Už teraz sa teším. Zajtrajšok bude jeden z tých dní, kedy vládne pohoda a pokoj a nebudem musieť myslieť na to, že večer sa budem pred zrakmi cudzích ľudí vyzliekať.
"Ahoj, som Nancy a dnes vás budem obsluhovať! Čo vám prinesiem?" usmiala som sa na postaršieho pána so ženou. "Poprosíme vás 2x menu." "A na pitie?" "Dve nechladené nebublinkové minerálky." "Hneď vám to prinesiem." Usmiala som sa, vzala som jedálne lístky a šla k baru. Položila som ich na pult a otvorila som dvere do kuchyne. "Dve meníčka." "Daj mi 5 minút." Usmiala sa na mňa kuchárka. Zatiaľ som nachystala minerálky a aj s pohármi som ich zaniesla. Kým som sa vrátila, už som mala nachystané aj jedlo tak som ho odniesla. Stála som za pultom a obzerala sa po stoloch, či netreba niečo priniesť alebo odniesť. Pri jednom dojedli, tak som šla po taniere a hneď aj zaplatili. Pomaly sa to začalo vyprázdňovať, pozrela som na hodiny, bolo 13:45. Potešila som sa pri myšlienke, že zbytok dňa strávim s Kim. "Nancy, potrebujem od teba niečo." Prišla Grace. "O čo ide?" "Zabudla som ti povedať, že dnes ťa tu potrebujem na celý večer. Je tu uzavretá spoločnosť a nemá mi sem kto ísť." Chcela som povedať, že už mám iný program, ale to som si nemohla dovoliť. Bola to šanca ako zarobiť viac ako inokedy, nemohla som odmietnuť. "Fajn, takže som tu celý deň?" "Nie, od 14:00 do 20:00 máš voľno, ja to tu zoberiem. Ale na ôsmu nech si tu a pripravená." Som rada, že Grace chápe, že potrebujem nejaký ten čas aj pre seba. "Dobre, tak tu budem." "Super." Usmiala sa. "No choď už, ja sa tu o to postarám." Usmiala som sa a šla sa prezliecť. Brnkla som Kim, že končím skôr a kde ju mám počkať. "Seruz stará!" Pozdravila ma a objala, keď prišla za mnou do maličkej kaviarne neďaleko reštaurácie, kde brigádujem. "Ahoj." Zasmiala som sa a objatie jej opätovala. "Dnes si užívame!" Zahlásila a v modrých očiach jej sršalo nadšenie. Blonďavé vlasy jej podrástli odkedy som ju nevidela a zdá sa mi, že vyzerala trošku dospelejšie. "Ale len do ôsmej, zorganizovala sa v reštike nejaká uzavretá spoločnosť a ja idem obsluhovať...nehnevaj sa." "To je v poriadku, aspoň budeš mať viac peňazí." Úprimne sa na mňa usmiala. "Niečo som ti priniesla. Ja to už nechcem nosiť a tebe sa zídu." Povedala a podala mi igelitku s ...vecami. "Kim, to nie nemôžem." "Ale áno, môžeš. Neber to ako charitu, ale ako pomoc od kamarátky." Bola som jej nesmierne vďačná, keby nebolo jej dávno by som nemala čo nosiť ... musím jej to nejako odplatiť. "Od najlepšej." Zašepkala som so slzami v očiach a objala ju. Celý náš čas sme sedeli v kaviarni a kecali dobre mi to padlo, pokecať s ňou a riešiť jej "problémy." "Práca volá." Vzdychla som si o 19:45 a pomaly sme sa postavili a zaplatili. "Musíme si ešte dohodnúť ďalšie rande." Žmurkla na mňa Kim a zasmiala sa. "A to čo najskôr. Ozvem sa ti." "Jasné, pa." Objali sme sa a pobrali sme sa každá inou cestou. Vošla som do reštaurácie a všetko uť bolo prichystané. Super, aspoň to nemusím robiť. Hodila som v šatni igelitku s vecami a moje veci do skrinky, vlasy som si stiahla do copu a prezliekla sa. Bolo niečo pred ôsmou a ja som už stála v pozore za barom. "Sú to slávne celebrity takže nie že sa z tých fešákov zblázniš." Povedala Grace a zachechtala sa. "Nebojte sa, ja som predsa profesionálka." Usmiala som sa na ňu a ona sa zasmiala. Videli sme, ako na ulici zastalo auto. "Už idú." Zašepkala a vybrala sa patrične privítať hostí. Ja som si zatiaľ chystala poháre. "Dobrý večer, nech sa páči." Zdvihla som hlavu aby som pozrela, kto prišiel a vtedy som ho uvidela.
Dúfam, že vás príbeh aj druhou časťou zaujal! Môžete sa tešiť na dalšie a nezabúdajte na SEDEM komentárov :))
-Gabi
"Ahoj, som Nancy a dnes vás budem obsluhovať! Čo vám prinesiem?" usmiala som sa na postaršieho pána so ženou. "Poprosíme vás 2x menu." "A na pitie?" "Dve nechladené nebublinkové minerálky." "Hneď vám to prinesiem." Usmiala som sa, vzala som jedálne lístky a šla k baru. Položila som ich na pult a otvorila som dvere do kuchyne. "Dve meníčka." "Daj mi 5 minút." Usmiala sa na mňa kuchárka. Zatiaľ som nachystala minerálky a aj s pohármi som ich zaniesla. Kým som sa vrátila, už som mala nachystané aj jedlo tak som ho odniesla. Stála som za pultom a obzerala sa po stoloch, či netreba niečo priniesť alebo odniesť. Pri jednom dojedli, tak som šla po taniere a hneď aj zaplatili. Pomaly sa to začalo vyprázdňovať, pozrela som na hodiny, bolo 13:45. Potešila som sa pri myšlienke, že zbytok dňa strávim s Kim. "Nancy, potrebujem od teba niečo." Prišla Grace. "O čo ide?" "Zabudla som ti povedať, že dnes ťa tu potrebujem na celý večer. Je tu uzavretá spoločnosť a nemá mi sem kto ísť." Chcela som povedať, že už mám iný program, ale to som si nemohla dovoliť. Bola to šanca ako zarobiť viac ako inokedy, nemohla som odmietnuť. "Fajn, takže som tu celý deň?" "Nie, od 14:00 do 20:00 máš voľno, ja to tu zoberiem. Ale na ôsmu nech si tu a pripravená." Som rada, že Grace chápe, že potrebujem nejaký ten čas aj pre seba. "Dobre, tak tu budem." "Super." Usmiala sa. "No choď už, ja sa tu o to postarám." Usmiala som sa a šla sa prezliecť. Brnkla som Kim, že končím skôr a kde ju mám počkať. "Seruz stará!" Pozdravila ma a objala, keď prišla za mnou do maličkej kaviarne neďaleko reštaurácie, kde brigádujem. "Ahoj." Zasmiala som sa a objatie jej opätovala. "Dnes si užívame!" Zahlásila a v modrých očiach jej sršalo nadšenie. Blonďavé vlasy jej podrástli odkedy som ju nevidela a zdá sa mi, že vyzerala trošku dospelejšie. "Ale len do ôsmej, zorganizovala sa v reštike nejaká uzavretá spoločnosť a ja idem obsluhovať...nehnevaj sa." "To je v poriadku, aspoň budeš mať viac peňazí." Úprimne sa na mňa usmiala. "Niečo som ti priniesla. Ja to už nechcem nosiť a tebe sa zídu." Povedala a podala mi igelitku s ...vecami. "Kim, to nie nemôžem." "Ale áno, môžeš. Neber to ako charitu, ale ako pomoc od kamarátky." Bola som jej nesmierne vďačná, keby nebolo jej dávno by som nemala čo nosiť ... musím jej to nejako odplatiť. "Od najlepšej." Zašepkala som so slzami v očiach a objala ju. Celý náš čas sme sedeli v kaviarni a kecali dobre mi to padlo, pokecať s ňou a riešiť jej "problémy." "Práca volá." Vzdychla som si o 19:45 a pomaly sme sa postavili a zaplatili. "Musíme si ešte dohodnúť ďalšie rande." Žmurkla na mňa Kim a zasmiala sa. "A to čo najskôr. Ozvem sa ti." "Jasné, pa." Objali sme sa a pobrali sme sa každá inou cestou. Vošla som do reštaurácie a všetko uť bolo prichystané. Super, aspoň to nemusím robiť. Hodila som v šatni igelitku s vecami a moje veci do skrinky, vlasy som si stiahla do copu a prezliekla sa. Bolo niečo pred ôsmou a ja som už stála v pozore za barom. "Sú to slávne celebrity takže nie že sa z tých fešákov zblázniš." Povedala Grace a zachechtala sa. "Nebojte sa, ja som predsa profesionálka." Usmiala som sa na ňu a ona sa zasmiala. Videli sme, ako na ulici zastalo auto. "Už idú." Zašepkala a vybrala sa patrične privítať hostí. Ja som si zatiaľ chystala poháre. "Dobrý večer, nech sa páči." Zdvihla som hlavu aby som pozrela, kto prišiel a vtedy som ho uvidela.
Dúfam, že vás príbeh aj druhou časťou zaujal! Môžete sa tešiť na dalšie a nezabúdajte na SEDEM komentárov :))
-Gabi












Comments
wau :) to je dobré :) teším sa na ďalšiu :) mňa by len zaujímalo kam všetci chodíte na tie nápady

máš talent :) ďalšiu
Juuuu,, dúfam, že ďalšia časť tu bude čo najskôr lebo je to napínavé teraz :3 :3
Wow je to super
teším sa na ďalšiu
po dlhšom čase ale dočkali sme sa, už sa teším na ďalšiu časť dúfam že ju pridáš čoskoro
krásne :)
je to skvelé...teším sa na ďalšiu
next please :* ;) a čím skôr :)
krása :))