close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Different life

20. june 2013 at 21:58 | *Gabi |  DIFFERENT LIFE


Takže úvodná časť príbehu Different life! Dúfam, že sa bude páčiť :)



Niekedy, keď v živote nedostaneš to, po čom túžiš... nemusí to byť preto, že si to nezaslúžiš, ale preto, že si zaslúžiš omnoho viac.. Nikdy som od života nečakala niečo viac ako mi mohol poskytnúť. Túžila som len po niekom, o koho by som sa vždy mohla oprieť, koho by som milovala a kto by ma miloval tak, ako ja jeho a po mame. Teda, nie že by som ju nemala, mala. Lenže ako mama sa nesprávala. Nestarala sa ani o domácnosť, ako by sa mohla postarať o seba a navyše aj o mňa? Nebola schopná nájsť si ani poriadnu prácu, musela som pracovať ja ... a keďže ma neprijali nikam, vyzeralo to dosť biedne. Popravde, ani neviem ako, no našla som si prácu. Oslovila ma jedna milá pani, ktorá ma videla tancovať. Milujem tanec, no na školu som sa nedostala kvôli nedostatku peňazí. Povedala mi, že aj tancom sa dá zarobiť, tak som pristúpila...Hanbím sa za to, čo sa zo mňa stalo. Nie však každý má také šťastie ako iní, čo sa narodia do dobrej rodiny. Majú naplánovanú budúcnosť, dokonalých partnerov ... ja som rada, že žijem zo dňa na deň bez toho aby som hladovala. Čas na lásku nebol a obávam sa, že tak skoro pri mojom zamestnaní ani nebude...
Pozerala som do zrkadla na svoj odraz a opatrne som si vyťahovala sponky z vlasov. Konečne som dala dolu aj tie z bokov a tým som zo svojej tváre strhla krvavo červenú šatku, ktorá mi zakrývala takmer celú tvár. Zelené oči orámované čiernou linkou a ceruzkou si doslova pýtali pohľady všetkých naokolo a keďže to bolo jediné, čo z mojej tváre bolo viditeľné pre ostatných, bolo celkom zbytočné ich natoľko zvýrazňovať. Zbavila som sa aj poslednej sponky a tak som vzala kefu a svoje polodlhé, hnedé vlasy som poriadne prečesala, kým nezostali prirodzene rovné. Akurát som sa chystala vyzliecť si ružový tenučký župan, pod ktorým som nemala absolútne nič a prezliecť sa do normálnych vecí a hlavne do spodného prádla, keď niekto zaklopal. "Vojdi." Povedala som a otočila sa na stoličke. "Dnes si bola znova úžasná Nancy! Tu máš menší prídavok." Usmiala sa na mňa Bety, moja šéfka. Vzala som obálku z jej rúk a vďačne na ňu pozrela. "Ďakujem, veľmi si to vážim. Ale nechcem aby si mi dávala viac peňazí ako si zarobím." "Prestaň, vieš ako to tu funguje. Sme jedna veľká rodina a mimochodom, toto sú peniaze, ktoré si dostala ako prepitné a tie sú tvoje." Otvorila som obálku a prezrela si jej obsah. "Toto určite nie je len prepitné...Bety, neblázni, nemám ti to ako vrátiť." Vzdychla si a chytila ma za ruku. "Nemusíš mi vracať nič. Máš to ťažké a chcem ti pomôcť. Pozri, keby nebolo teba, tento bar by dávno skrachoval a som veľmi rada, že som našla niekoho, kto vie tak úžasne tancovať a nepotrebuje k tomu ani tyč. Prilákala si veľa zákazníkov a bar prosperuje." Usmiala som sa a objala ju. "Dobre, už stačí emócii. Bež už domov a dávaj pozor na mamu. Zajtra máš voľno." "Jasné, ahoj. A ďakujem." Bety sa usmiala a nechala ma samú v šatni. Obálku som znova zalepila a schovala si ju do tašky. Dala som si rýchlu sprchu, obliekla sa. "Ideme?" Nakukol do šatne Tom, jeden z bodyguardov, ktorí nás mali na starosti. Až do nedávna som nechápala, načo také ženy, ako sú striptérky majú osobných strážcov. Asi pred mesiacom som pochopila. Bety ma niekoľkokrát upozorňovala, aby som netancovala úplne na kraji pódia, vraj sa to môže skončiť zle nedobre. Nespravila som to naschvál, vtedy som ešte nedokázala vycítiť, kedy sa mám stiahnuť. Stála som až na kraji pódia, kde už zákazníci naťahovali ruky a jeden ma chytil za členok a stiahol ma dolu. Začala som kričať a odstŕkať od seba paprče, ktoré ma ohmatávali. Dlho moja nočná mora netrvala - dvaja chlapíci spacifikovali toho úchyla a Tom ma vytiahol hore a odniesol ma do šatne. U nás platí jedno pravidlo - môžeš sa pozerať, nie sa dotýkať. Na obchytkávanie a podobné záležitosti tu boli iné dievčatá, viac platené. V tú noc sa veľa naplakala a Tom bol ten, ktorý ma objímal a utešoval ma. Odvtedy je on mojím bodyguardom. Vysoký, svalnatý, 26-ročný chalan s tmavohnedými vlasmi. "Ideme." Usmiala som sa na neho a pred odchodom som zhasla svetlo. Vyšli sme zadným východom a ja som sa konečne dokázala zhlboka nadýchnuť. Vždy, keď som bola v tej otrasnej budove, cítila som, ako sa mi sťahuje hrdlo a nedokážem poriadne dýchať. Neznášala som to tam, ale bol to jediný príjem peňazí, ktorý som mala. "Dnes si opäť hviezdila." Poznamenal Tom a pozrel na mňa láskavým pohľadom. "Ale netrep, aj tak si sa pozeral iba vtedy, keď som zo seba dávala dole handry." "Nemôžem povedať, že to nie je to najväčšie čaro tvojho vystúpenia, ale to som nemal na mysli. Tie pohyby, to ako sa do toho dokážeš vžiť a nepotrebuješ ani oxidovať pri tyči.. to vie upútať. Preto si taká žiadaná." Zrak som uprela na cestu pred nami. "Dobre vieš, že to robím nerada." Zašepkala som. "Viem." Šepol aj on. "Je ťa škoda. Vôbec by si nemala tancovať v striptízovom bare, mala by si chodiť na tanečnú školu." "Bohužiaľ na to nemám peniaze. Dobre vieš, aká je moja mama, prechľastá aj to, čo nemá." "A ty musíš doplácať dlhy. Máš to ťažké." Skonštatoval. Cítila som, ako sa na mňa pozerá, no nechcela som mu pozrieť do tých jeho láskavých očí. "Viem, že to tam neznášaš." "To je pravda." Pozrela som na neho, potom znova na cestu. "keby som mohla ísť robiť niekam inam, kde by som mala aspoň rovnako zaplatené, neváhala by som ani sekundu a už by som bola preč. Ale taká možnosť nie je." Vzdychla som. "Nesmieš to tak brať. Musíš si uvedomiť, že aj toto je práca. Niekto to má v živote ľahšie, niekto ťažšie. Niekomu sa stačí narodiť do dobrej a bohatej rodiny, niekomu stačí mať dobrý hlas a zviditeľniť sa a niekto musí robiť všetko pre to, aby prežil. Nie je to fér." "To ti ešte nikto nepovedal?" Zastala som a pozrela mu do očí. "Život nie je fér."


-Dúfam teda že vás príbeh zaujal :) Ďalšiu časť pridám po 7 komentároch ;) Dúfam že sa posnažíte a napíšete mi váš názor :) -Gabi
 

7 people judged this article.

Comments

1 mimi mimi | 21. june 2013 at 17:24 | React

je to  zaujmave som zvedava ako to bude pokracovat :-)

2 denda denda | Email | 21. june 2013 at 22:27 | React

začiatok je veľmi dobrý, teším sa na pokračovanie :-)

3 nika nika | 23. june 2013 at 10:31 | React

teším sa aj ja naozaj je to veľmi pekný začiatok :-)

4 A.K. A.K. | Web | 26. june 2013 at 10:07 | React

na začiatok to vyzerá super....už sa teším na pokračovanie :-)

5 Viki Viki | Email | 26. june 2013 at 21:04 | React

Jeejj..začiatok je super..:) uz sa strááášne teším na dalsie časti :) :) :-D  :-D

6 silvia silvia | 27. june 2013 at 10:29 | React

Noooo páni je to skvelé ;) moc sa mi to páči teším sa velmi na ďalšiu. :)

7 Sisa Sisa | 27. june 2013 at 19:25 | React

Je to úžasné :D mala by si začať rýchlo písať :D a myslím to vážne :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama