
Nech sa páči, ďalšia ;))
Nevedel som sa jej dovolať ešte hodnú chvíľu. Už sme mali aj po skúške. Mal som troška nervy, že mi nedvíha. Mal som ísť predsa po ňu a mali sme spolu stráviť čas. SPOLU a nie aby som sa vrátil do prázdneho domu. Zabuchol som za sebou dvere. Po dome sa rozoznelo ticho.
Kľúče som hodil na komodu a moje kroky smerovali do obývačky. Znova som si vytiahol telefón a pokúšal sa vytočiť Lucy. No stále nič. Skúsil som jeje teda napísať na twitter.
"Lucy, prosím ozvi sa mi, chcem vedieť čo sa deje" Jediná veta a môj prst klikol na odoslať. Zapol som telku a ako naschvál išla reklama na Up All Night. Keď ja sa vždy tak smejem keď to ide. Ale teraz sa mi nechcelo ani smiať. Bol som zvyknutý bývať sám od vtedy ako som odišiel od chalanov. No znova som si celkom zvykol na jej prítomnosť. Postavil som sa z gauča a smeroval do kuchyne. Celkom ma pobavila myšlienka na to, ke´d tam prvý krát stála Lucy. Bolo to celé vtipné. Ale som rád, že sa to stalo. Oprel som sa o ostrovček v kuchyni a stále som ťukal do mobilu. Ešte som posledný krát vytočil jej číslo. Konečne to zvonilo.
-Pohľad Lucy-
Sedeli sme na chodbe v nemocnici. Celé okolie pôsobilo strašne moc chladno. Dlhé chodby osvetlené len slabým svetlomodrým svetlom. Všade okolo chodili všetci v modrom a bielom. Sem tam prešli okolo ľudia, ktorí mohli a mali tú šancu navštíviť svojich blízkych.
"Pani Nor-Norendall?" ozval sa hlas spoza dverí vedľa nás. Mama okamžite vyskočila na nohy.
"Áno?"
"Môžete ísť za manželom, ale, ale naozaj nebuďte dlho" Aj ja aj Sam sme sa postavili a šli sme do izby. Vošli sme do bielej izby plnej samých prístrojov, na ktorých bol ocko napojení. Nemohla som uveriť, že je to on. Na tej posteli ležalo len vychrtlé telo so zatvorenými očami v nemocničnom pyžame. Prisunula som si stoličku k jeho posteli. Pohľad na neho ma ničil. Nečakala som, že bude vyzerať takto. Neverila som, že je to ten istý človek, ktorý ma viezol na letisko, keď som šla preč. Mala som radšej ostať doma. Mama, Sam a aj ja sme ticho sedeli pri ňom. Mamina ho držala za ruku a v jej očiach sa začli lesknúť slzy.
"Mami" povedala som a ona zodvihla pohľad na mňa. So slzami v očiach sa na mňa usmiala. Snažila sa, aby to vyzeralo tak, že je silná, ale bolo to inak. Jej oči ukazovali niečo iné. V sebe som cítila neuveriteľnú bolesť a výčitky. Sam sa postavila zo stoličky a postavila sa za mamu. Pevne ju chytila za plecia a hladkala ju. Mamin pohľad bol stále na ocovi a ja som to nevydržala a vyšla som von. Chodba bola stále rovnako chladná. Sedela som na lavičke a plakala. Chcela som zavolať Harrymu. Vysvetliť mu, čo sa stalo. Má na to právo. Až potom som si uvedomila, že môj mobil ostal od odletu lietadla vypnutý. Zapla som ho a našla som si niekoľko zmeškaných hovorov práve od neho. Chcela som mu zavolať a v tom sa ozvalo moje zvonenie. Little Things. Mala som ho na Harryho. Chvíľu som to nechala hrať a potom zodvihla.
"Prosím?"
"Ahoj Lucy! konečne si mi zodvihla!" Ozval sa spokojným hlasom Harry.
"Harry, prepáč, mala som vypnutý mobil. Ja-Ja som už na Slovensku a som v nemocnici"
"Preboha čo sa ti stalo?" okamžite mi skočil do reči.
"Mne nič, neboj sa. Sme tu kvôli ocovi"
"Čo sa stalo?" spýtal sa celkom zmätene
"Ocko dostal rakovinu. Ja-" môj hlas sa zlomil. Do očí sa mi natisli slzy a viac som povedať nedokázala.
"Lucy, preboha a je v poriadku?"
"Ne-Neviem" odpovedala som mu a v mojom hlase bolo dosť rozoznať to, že plačem.
"Láska zavolám ti večer. Upokoj sa, viem že je to ťažké, ale zvládnete to. Ľúbim ťa"
"Aj ja teba" na nič viac som sa nezmohla. Zrušila som hovor a plakala ďalej. Bol to neopísateľný pocit.
-Z pohľadu Harryho-
Po tom telefonáte mi nebolo všetko jedno. Bol som.. šokovaný a smutný. Chcel som jej pomôcť, no nemal som ako. Bola ďaleko a nedala mi šancu ani odísť s ňou. Ak sa naozaj vráti o mesiac, to znamená, že spolu budeme možno raz do týždňa. A teraz keď ma najviac potrebuje, nie som tam pre ňu. teda nemôžem.
Konečne som sa prezliekol a zapol som si telku. Išla nijaká rozprávka. Nechal som si ju zapnutú a pomaly som zaspával. Až zvuk zvončeka, rozliehajúci sa po celom dome ma prebral. Postavil som sa a šiel som otvoriť.
"Zdravím" povedal mi chlap stojaci pri dverách. Až keď jeho päsť pristála na mojej tvári, vedel som kto to je. Okamžite som spadol na zem a Jacobová noha bola pevne položená na mojom bruchu.
"Kde je Lucy?"
"Nie je tu" odpovedal som kontrolujúc si, či mi niekde netečie krv. Jacobova noha ma kopla do rebra. Ohlo ma bolesťou a do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Nerev citlivka. Kde je?"
"Šla domov" povedal som. Konečne som mal šancu postaviť sa. Jacob ma zdrapil za tielko, oprel ma o dvere.
"Domov?"
"Na Slovensko" povedal som. Jacobové koleno vystrelilo hore a zasiahlo mi brucho. Opäť som sa ohol bolesťou a ešte mi uštedril lakťom do chrbta a odišiel. Nedokázal som sa postaviť. Všetko ma bolelo. Proti nemu som len tak šancu nemal. Ale posledné o čo som sa bál som bol ja. Bál som sa viac o Lucy. Nevydržal som to a okamžite som si šiel zabukovať letenku na dnes večer. Musím za Lucy. Neviem ani kam, ale musím tam.
***
"Lucy, prosím ozvi sa mi, chcem vedieť čo sa deje" Jediná veta a môj prst klikol na odoslať. Zapol som telku a ako naschvál išla reklama na Up All Night. Keď ja sa vždy tak smejem keď to ide. Ale teraz sa mi nechcelo ani smiať. Bol som zvyknutý bývať sám od vtedy ako som odišiel od chalanov. No znova som si celkom zvykol na jej prítomnosť. Postavil som sa z gauča a smeroval do kuchyne. Celkom ma pobavila myšlienka na to, ke´d tam prvý krát stála Lucy. Bolo to celé vtipné. Ale som rád, že sa to stalo. Oprel som sa o ostrovček v kuchyni a stále som ťukal do mobilu. Ešte som posledný krát vytočil jej číslo. Konečne to zvonilo.
-Pohľad Lucy-
Sedeli sme na chodbe v nemocnici. Celé okolie pôsobilo strašne moc chladno. Dlhé chodby osvetlené len slabým svetlomodrým svetlom. Všade okolo chodili všetci v modrom a bielom. Sem tam prešli okolo ľudia, ktorí mohli a mali tú šancu navštíviť svojich blízkych.
"Pani Nor-Norendall?" ozval sa hlas spoza dverí vedľa nás. Mama okamžite vyskočila na nohy.
"Áno?"
"Môžete ísť za manželom, ale, ale naozaj nebuďte dlho" Aj ja aj Sam sme sa postavili a šli sme do izby. Vošli sme do bielej izby plnej samých prístrojov, na ktorých bol ocko napojení. Nemohla som uveriť, že je to on. Na tej posteli ležalo len vychrtlé telo so zatvorenými očami v nemocničnom pyžame. Prisunula som si stoličku k jeho posteli. Pohľad na neho ma ničil. Nečakala som, že bude vyzerať takto. Neverila som, že je to ten istý človek, ktorý ma viezol na letisko, keď som šla preč. Mala som radšej ostať doma. Mama, Sam a aj ja sme ticho sedeli pri ňom. Mamina ho držala za ruku a v jej očiach sa začli lesknúť slzy.
"Mami" povedala som a ona zodvihla pohľad na mňa. So slzami v očiach sa na mňa usmiala. Snažila sa, aby to vyzeralo tak, že je silná, ale bolo to inak. Jej oči ukazovali niečo iné. V sebe som cítila neuveriteľnú bolesť a výčitky. Sam sa postavila zo stoličky a postavila sa za mamu. Pevne ju chytila za plecia a hladkala ju. Mamin pohľad bol stále na ocovi a ja som to nevydržala a vyšla som von. Chodba bola stále rovnako chladná. Sedela som na lavičke a plakala. Chcela som zavolať Harrymu. Vysvetliť mu, čo sa stalo. Má na to právo. Až potom som si uvedomila, že môj mobil ostal od odletu lietadla vypnutý. Zapla som ho a našla som si niekoľko zmeškaných hovorov práve od neho. Chcela som mu zavolať a v tom sa ozvalo moje zvonenie. Little Things. Mala som ho na Harryho. Chvíľu som to nechala hrať a potom zodvihla.
"Prosím?"
"Ahoj Lucy! konečne si mi zodvihla!" Ozval sa spokojným hlasom Harry.
"Harry, prepáč, mala som vypnutý mobil. Ja-Ja som už na Slovensku a som v nemocnici"
"Preboha čo sa ti stalo?" okamžite mi skočil do reči.
"Mne nič, neboj sa. Sme tu kvôli ocovi"
"Čo sa stalo?" spýtal sa celkom zmätene
"Ocko dostal rakovinu. Ja-" môj hlas sa zlomil. Do očí sa mi natisli slzy a viac som povedať nedokázala.
"Lucy, preboha a je v poriadku?"
"Ne-Neviem" odpovedala som mu a v mojom hlase bolo dosť rozoznať to, že plačem.
"Láska zavolám ti večer. Upokoj sa, viem že je to ťažké, ale zvládnete to. Ľúbim ťa"
"Aj ja teba" na nič viac som sa nezmohla. Zrušila som hovor a plakala ďalej. Bol to neopísateľný pocit.
-Z pohľadu Harryho-
Po tom telefonáte mi nebolo všetko jedno. Bol som.. šokovaný a smutný. Chcel som jej pomôcť, no nemal som ako. Bola ďaleko a nedala mi šancu ani odísť s ňou. Ak sa naozaj vráti o mesiac, to znamená, že spolu budeme možno raz do týždňa. A teraz keď ma najviac potrebuje, nie som tam pre ňu. teda nemôžem.
Konečne som sa prezliekol a zapol som si telku. Išla nijaká rozprávka. Nechal som si ju zapnutú a pomaly som zaspával. Až zvuk zvončeka, rozliehajúci sa po celom dome ma prebral. Postavil som sa a šiel som otvoriť.
"Zdravím" povedal mi chlap stojaci pri dverách. Až keď jeho päsť pristála na mojej tvári, vedel som kto to je. Okamžite som spadol na zem a Jacobová noha bola pevne položená na mojom bruchu.
"Kde je Lucy?"
"Nie je tu" odpovedal som kontrolujúc si, či mi niekde netečie krv. Jacobova noha ma kopla do rebra. Ohlo ma bolesťou a do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Nerev citlivka. Kde je?"
"Šla domov" povedal som. Konečne som mal šancu postaviť sa. Jacob ma zdrapil za tielko, oprel ma o dvere.
"Domov?"
"Na Slovensko" povedal som. Jacobové koleno vystrelilo hore a zasiahlo mi brucho. Opäť som sa ohol bolesťou a ešte mi uštedril lakťom do chrbta a odišiel. Nedokázal som sa postaviť. Všetko ma bolelo. Proti nemu som len tak šancu nemal. Ale posledné o čo som sa bál som bol ja. Bál som sa viac o Lucy. Nevydržal som to a okamžite som si šiel zabukovať letenku na dnes večer. Musím za Lucy. Neviem ani kam, ale musím tam.
***
Všetko som si vybavil a za hodinu som mal ísť na letisko. Rýchlo som volal Lucy.
"Prosím?" ozval sa jej krásny hlas v telefóne.
"Lucy, letím na Slovensko. Za dve a pol hodiny pristávam v Bratislave. Prídeš po mňa?" Očividne nevedela čo povedať. Ostala chvíľu ticho.
"Za dve a pol hodiny ťa čakám na letisku" povedala pokojne
"Milujem ťa." povedal som jej a tešil som sa, že predsa len budem s ňou. No keby vedela, čo sa stalo dve hodiny dozadu, tak príde naopak asi ona za mnou.
Všetko som mal zbalené a šli sme s Louisom na letisko. Cestou som mu všetko vysvetlil a Louis počúval. Keď sme zastavili na letisku, nahodil som kapucňu, okuliare a dúfajúc, že ma nikto nespozná, som šiel do letiskovej haly. Podarilo sa mi to asi druhý krát v živote. Naozaj nikto si ma nevšimol.
***
Rozhliadal som sa po hale, bola celkom malá oproti tej našej a vyzeralo to tak, že sa nikto ani len nezaujímal o to, kto tu chodí. Neviem či by tu nečakali niekoho ako ja alebo čo, ale jednoducho to asi neriešili. Zbadal som Lucy ako na mňa netrpezlivo čakala a rozhliadala sa po hale rovnako ako ja. Videl som, že ma zbadala. Jej kútiky sa zodvihli a smerovala ku mne.
"Ahoj" povedala a silno ma objala. Ja som ju len pevne držal v náručí v nádejí, že možno aj toto pomôže.
"Harry, načo si chodil?" začala otázku. "Čo skupina a všetky tvoje povinnosti?"
"Všetko som si vybavil. Budem tu pre teba ale len týždeň. Musíme byť spolu. Ak by si sa vrátila za mesiac, ja by som začal s turné a bol málo s tebou." Lucy nič nepovedala, len ma chytila za ruku, usmiala sa a viedla ma smerom von.
Pred letiskom sme nastúpili do auta a Lucy to skutočne odšoférovala až domov. Celou cestou sme sa smiali, robili plány na tento týždeň. Cesta ušla rýchlo. Že je to malá krajina som zistil až potom, ako mi Lucy oznámila, že Bratislavu sme opustili už dávno a sme v úplne inom meste. Konečne sme vystúpili pred domom. Bol taký iný ako všetky v Anglicku. Vošli sme dnu. Prvú som uvidel Sam. Privítal som sa s ňou a potom sme zamierili do kuchyne.
"Mami, toto je Harry. Harry, toto je moja mamina Ivett" zoznámila nás Lucy.
"Teším ma" povedal som slušne a podal som jej ruku. Jej mamina sa usmiala.
"Nikdy by som neverila, že si moja dcéra nájde takéhoto fešáka" zasmiali sme sa a Lucy mi ukázala jej izbu, ktorá sa mala stať na najbližší týždeň aj mojou. Fialová na stenách a inak všetko trokšu prázdne. Len vedľa skrine bola pohodená veľká cestovná taška a v strede izby bola veľká posteľ.
"Nič moc, ale všetko mám v Anglicku" dodala Lucy.
"V pohode. povedal som a obajala sme si spoločne sadli na posteľ.
"Akoto, že viete všetci tak dobre po anglicky?"
"Ja som v podstate z Anglicka. Narodila som sa tam, lenže ocino s maminou chceli, aby som vyrastala tam, kde oni. A nakoniec tu oni ostali a ja som odišla za sestrou do Anglicka"
"Takže ty si angličanka, vychovávaná na Slovensku?"
"Áno"
"No a teraz mi konečne povedz všetko čo sa deje" Lucy sa zhbloka nadýchla a povedala mi všetko, čo sa stalo. Nič som nepovedal, len som ju objal. Chytil som ju do náručia a posadil ju vyššie na posteľ. Začala plakať. Nenávidím to. Nenávidím vidieť plakať niekoho, na kom mi záleží. Utišoval som ju. Ľahli sme si tesne vedľa seba. Lucy ukrývala svoju tvár v mojej hrudi. Jedna moja ruka ju držala pri mne a druhou som ju hladkal po vlasoch. Neustále som jej venoval bozky na vrch jej hlavy a neustále som jej opakoval, ako neuveriteľne ju milujem a som tu pre ňu.
-No opäť ste sa dočkali a opäť je to o ničom, ale aj takouto fázou treba prejsť, aby bol príbeh potom zaujímavejší ;) :D
No desať komentárov stále platí a ak neviete čo napísať tak odpovedajte na otázky
1.) Myslíte si, že prežije Lucyin oco?
2.) Odíde Lucy s Harrym, alebo ostane doma?
3.) Povie Harry o Jacobovej "návšteve" Lucy?
A
"Ahoj" povedala a silno ma objala. Ja som ju len pevne držal v náručí v nádejí, že možno aj toto pomôže.
"Harry, načo si chodil?" začala otázku. "Čo skupina a všetky tvoje povinnosti?"
"Všetko som si vybavil. Budem tu pre teba ale len týždeň. Musíme byť spolu. Ak by si sa vrátila za mesiac, ja by som začal s turné a bol málo s tebou." Lucy nič nepovedala, len ma chytila za ruku, usmiala sa a viedla ma smerom von.
Pred letiskom sme nastúpili do auta a Lucy to skutočne odšoférovala až domov. Celou cestou sme sa smiali, robili plány na tento týždeň. Cesta ušla rýchlo. Že je to malá krajina som zistil až potom, ako mi Lucy oznámila, že Bratislavu sme opustili už dávno a sme v úplne inom meste. Konečne sme vystúpili pred domom. Bol taký iný ako všetky v Anglicku. Vošli sme dnu. Prvú som uvidel Sam. Privítal som sa s ňou a potom sme zamierili do kuchyne.
"Mami, toto je Harry. Harry, toto je moja mamina Ivett" zoznámila nás Lucy.
"Teším ma" povedal som slušne a podal som jej ruku. Jej mamina sa usmiala.
"Nikdy by som neverila, že si moja dcéra nájde takéhoto fešáka" zasmiali sme sa a Lucy mi ukázala jej izbu, ktorá sa mala stať na najbližší týždeň aj mojou. Fialová na stenách a inak všetko trokšu prázdne. Len vedľa skrine bola pohodená veľká cestovná taška a v strede izby bola veľká posteľ.
"Nič moc, ale všetko mám v Anglicku" dodala Lucy.
"V pohode. povedal som a obajala sme si spoločne sadli na posteľ.
"Akoto, že viete všetci tak dobre po anglicky?"
"Ja som v podstate z Anglicka. Narodila som sa tam, lenže ocino s maminou chceli, aby som vyrastala tam, kde oni. A nakoniec tu oni ostali a ja som odišla za sestrou do Anglicka"
"Takže ty si angličanka, vychovávaná na Slovensku?"
"Áno"
"No a teraz mi konečne povedz všetko čo sa deje" Lucy sa zhbloka nadýchla a povedala mi všetko, čo sa stalo. Nič som nepovedal, len som ju objal. Chytil som ju do náručia a posadil ju vyššie na posteľ. Začala plakať. Nenávidím to. Nenávidím vidieť plakať niekoho, na kom mi záleží. Utišoval som ju. Ľahli sme si tesne vedľa seba. Lucy ukrývala svoju tvár v mojej hrudi. Jedna moja ruka ju držala pri mne a druhou som ju hladkal po vlasoch. Neustále som jej venoval bozky na vrch jej hlavy a neustále som jej opakoval, ako neuveriteľne ju milujem a som tu pre ňu.
-No opäť ste sa dočkali a opäť je to o ničom, ale aj takouto fázou treba prejsť, aby bol príbeh potom zaujímavejší ;) :D
No desať komentárov stále platí a ak neviete čo napísať tak odpovedajte na otázky
1.) Myslíte si, že prežije Lucyin oco?
2.) Odíde Lucy s Harrym, alebo ostane doma?
3.) Povie Harry o Jacobovej "návšteve" Lucy?
A
zabudla som napísať, že som neuveriteľne rada, že sa vám poviedka páči :3
-Monica x
-Monica x












Comments
Že o ničom..Krásne sa mi začal deň, keď vidím 22. časť:3
1. Dávam väčšiu šancu tomu,že áno..
2. Dúfam, že áno..
3. Možno o čosi neskôr,keď už..:))
1.) DUFAM ,ZE ANO
asi....
2.) NEVIEM
3.
1. Dúfam že áno ale ktovie ako to dokrútiš nakoniec :)
2.asi doma
3.Najprv nie ale bo potom sa to dozvie :)
Super časť :)
1.) Myslíte si, že prežije Lucyin oco?
- podľa mňa nie, lebo musí byť ešte viac dramatická situácia ako je teraz ;)
2.) Odíde Lucy s Harrym, alebo ostane doma?
- tak keď bude na turné tak bude doma/ešte ten casting na modelku ách mám zmiešané pocity xD
3.) Povie Harry o Jacobovej "návšteve" Lucy?
- nie, ale Lucy sa to dozvie sama ;)
A táto časť úžasná a áno znova ;) vážne nemám slov ;)
1. neviem ale dufam ze ano lebo ak nie tak potom bude musiet lucy zostat na slovensku ved aby tam ich mama nebola sama alebo potom pojde s nimi do anglicka
2.no to podla toho ci to ich ocino prezije alebo nie
3.podla mna nie ale ona sa to aj tak dozvie
super cast som rada ze to pises a tesim sa na dalsiu
je to úžastne :O
1. dufam že prežije
2. asi nie
3.asi nie
1. dúfam, že hej :)
2. myslím si, že ešte zostane doma
3. nejakým spôsobom sa to dozvie, ale neskôr :)
ja by som ťa chcela veľmi pekne poprosiť, či by si mi nemohla nejakým spôsobom dávať vedieť, že je nová časť, lebo keď si to tu otvorím tak sa mi nič nezobrazuje
a vlastne túto časť som našla až teraz a ni neviem akým spôsobom som sa k nej dostala. Bola by som ti strašne moc vďačná :)