close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

18. Stole My Mind

3. april 2013 at 17:22 | Rebeč&Monica |  STOLE MY MIND


Takže ďalšia čaasť. Nech sa páči :)



"Do piči, ešte raz ten budík zazvoní, tak ho hodím o zem" ozval sa po izbe Harryho ranný chrapľák
"Tak ho vypni" povedala som v kľude a posadila som sa na kraj postele. Otočila som sa smerom k Harrymu. Spokojne ležal ďalej zababušení v perine a snažil sa spať ďalej. Oči mal stále zatvorené a kučery mu odpočívali na vankúši.


"Vstávaj" drgla som do neho. Harry sa natiahol smerom ku mne. Objal ma a dal mi pusu niekde medzi čelom a vlasamy. Stále mal zavreté oči.
"Harry, musíme vstávať, nebuď lenivý" hovorila som do jeho hrude.
"Už aj" povedal a konečne rozlepil oči. Vyšla som z postele a odhrnula záclony. Izbu v momente zaplavilo svetlo.
"Šibe ti?" povedal Harry a zakrýval si oči jeho veľkou dlaňou.
"Nie vstávaj." poveala som vážne.
"Ja tam nechcem." povedal Harry a zvážnel. Oprel sa o čelo postele a pozeral sa niekde do stratena.
"Harry" povedala som smutne. Prešla som k nemu a sadla som si tesne vedľa neho. "Musíš" doplnila som, zatiaľ čo moja ruka hladkala jeho stehno. Chytil ma za ruku a skryl ju v svojich dlaniach
"Nemôžem tam ísť." povedal a ruku mi chytil pevnejšie. V očiach sa mu zaleskli prvé slzy. Okamžite som ho objala. Počúvala som Harryho plač a nebolo to nič príjemné. Chcela som s tým niečo urobiť, no nemohla som. Alebo teda som nevedela čo robiť. "Ššššt." utišovala som jeho plač a rozdeľovala jeho kučery.
"Harry, nemôžeš plakať. Čo sa stalo stalo sa a nezmeníš to. Ver mi. Viem o čom hovorím."
"Nevieš!" okríkol ma. Vstal z postee. Oprel sa komodu pri bočnej stene izby a sklonil hlavu. "Nevieš o čom hovoríš. Nezomrel ti najlepší kamarát s ktorým ste mali ešte kopu plánov. Kopu spomienok, zážitkov a neplánovali ste somariny, čo budete ropbiť ke´d zostarnete!" Doslova po mne kričal. Presne viem ako sa cítil. Takto isto som vyvádzala pred Nikoliním pohrebom. Myslela som si, že ma nikto nechápe a chcela som byť sama. Zostať doma a neísť tam.
"Harry prestaň!" nevydržala som to. "Viem ako sa cítiš. Presne to viem. teraz tu chceš zostať ležať celý deň, lebo sa bojíš! Máš strach! Obávaš sa, že ke´d tam uvidíš všetkých tých ľudí plakať, že to neznešieš!"
Harry stíchol. Jeho hlava bol stále sklopená a pozorovala podlahu. Ja som si zúfalo sadla na posteľ a snažila som sa potlačiť slzy a myšlienky na NIkol.
"Ako vieš?" jemne zašepkal do ticha. Jeho hlava sa zodvihla smerom ku mne.
"Pretože som to zažila." povedala som a uprene som sledovala jeho postavu oproti mne. Chcela som vedieť ako bude reagovať. Harry si odskol. Pzrel sa smerom von oknom, nadvihol jeden kútik a neveriacky krútil hlavou. Myslel si, že si robím srandu.
"Harry prestaň. Pred odchodom tu, som mala plány s najlpšiou kamarátkou Nikol. Mala tu byť so mnou. NIe je. Hádaj prečo?" Harryho pohľad opäť skončil na mne. Nemusel nič povedať. Presne viem, čo sa chcel spýať.
"áno umrela." opäť som sklonila hlavu. Opäť tie pocity ako vždy. V hlave sa mi opakovali zas tie isté slová. Neplač. Už je to dávno. Načo. Len sa usmievaj. Voľné miesto vedľa mňa vyplnil Harry Ruku mi položil ma protiľahlé plece a pohladkal ma.
"Prečo si mi to nepovedala?"
" Nebolo by to divné? Máš dosť svojich starostí. Nechcela som ťa zaťažovať." Harry sa len zhlboka nadýchol.
"Nezaťažuješ ma. Všetko mi teraz povieš." Bolo to zvláštne. Harry mal svoj probém. Hodina pohrebu jeho kamaráta sa blížila a on sa snažil pomôcť mne. nemalo to tak byť. Malo to byť presne naopak.
"Ha-Harry" hlboko som zavzlykala. Slzy mi stekali po tvári. "To je v pohode" nahodila spom falošný úsmev. "Musíme sa začať chystať." Vlastala som z postele a Harry tam ostal sedieť.
Boli to najdivnejšie okamihy môjho života. Stála som kúpeľni a sledovala som moju tvár v odraze zrkadla. Prúd tečúcej vody bol jediny zdroj zvuku. Ruky som načiahla po vodu a pretrela som si tvár. Vyšla som vonku a Harryho som pustila do kúpeľne. "Na" hodila som po ňom oblek. Harry ho bez slova chytil a zamkol sa v kúpeľni. To gesto som nepochopila. Za posledné dni, čo som u Harryho strávila sa dokonca ani nezatváral. A zamýkať sa bolo niečo ako tabu. Neriešila som to. Z tašky som si vytiahla nenápadné čierne tangá. Obliekla som si šaty, hodila na seba nejaké dopnky. Vlasy som nechala len rozpustené. Sadla som si na kraj postele. Na Londýn dnes bolo neobvykle pekne. Kochala som sa výhľadom z Harryho izby.
"Lucy poď sem" ozvalo sa z kúpeľne a počula som pootočenie kľúčom. Odomkol. Vošla som za ním a podával mi krvatu. Vieš to uviazať? Ja nosím motýliky." povedal mi. Jeho tvár však bola kamenná. Kravatu som mu obmotala okolo krku a dala ju do tvaru, v akom byť mala. "Ďakujem" povcedal a Harry skontoroloval svoj výzor v zdrkadle.
"Si krásny" drgla som do neho a pousmiala som sa. Harry sa ku mne prudko otočil.
"Nie ty si" povedal naliehavo. Jeho pery boli od mojich vzdialené len nepatrný kúsok. Jeho oči sledovali moje a naše čelá boli spojené. Nepatrný Harryho pohyb proti mne a naše pery spojili.
"Ďakujem" povedal Harry a odišiel z kúpeľne.
"Za čo?" vybehal som za ním.
"Za to že si" zastal v dverách a usmial sa. "Za 10 minút ideme. Švihni si" povedal spokojne a jeho kroky viedli dole po schodoch. Rýchlo som sa namaľovala. Zutekala som solu po schodoch a obula som sa. Ešte posledný krát som skontrolovala môj OUTFIT v zrkadle a nasledovala som Harryho.
Cesta bola neuveriteľne tichá. Harryho čierny Range Rover zaparkoval pred cintorínom. Vystúpili sme a ja som sa chytila Harryho. Vietor jemne pofukoval, no svietilo slnko. Zvláštne počasie na Londýn. Čakala som dážď ako obvykle. Prešli sme kúsok a Harry zastal. Jeho oči uprene pozorovali skupinku ľudí, ktorá stála len kúsok od nás. "Jeremmyho mama" zašepkal Harry a opäť sme sa pohli. Videla som vysokú dámu oblečenú v čiernom. Oči mala uplakané a jej makeup bol rozmazaný. Myslím ale, že to bolo to posledné čo práve riešila.
"Dobrý deň pani Arnoldová." pozdravil sa slušne Harry a ja som sa pripojila.
"Ahoj Harry" povedala dáma a odložila vreckovku do ľavého vrecka saka.
"Toto je moja priteľka. Lucy Norendal. Lucy, to je Nikolette Arnoldová"
"Teší ma" podali sme si ruky a Nikolette sa prvý krát usmiala. Podišli sme blišie k vykopanej jame. Harry pohľadom skúmal viac oblohu ako okolie. Aj tak som vedela, že sa do jeho očí hrnú slzy.
"Harry" šepla som a ťahala som ho bokom. "Harry buď silný. Kvôli Jeremmyho mamine" Harry sa zhlboka nadýchol. Jeho oči zaplavili slzy. To ako sa nadýchol spôsobile jemné zavzlykanie. Z kabelky som vytiahla vreckovky a podala som mu ich. Harry si utrel oči a vreckovku odožil do vrecka saka.
Ostatok času bolo ticho. Počúvali sme slová pochovávajúceho farára a na Harrym som videla, že to neznášal dobre. Jemne som ho pohladila po bicepse. Harry mi silno chytil ruku a dal mi na ňu letmý bozk.
"Lucy" šepol do ticha naookolo. Halvu som otčila k nemuna náznak toho, že ho počúvam.
"Nezvládam to. Je mi zle. Poďme preč" šepkal mi pri uchu.
"To nemôžeme" povedala som mu a chytila som ho pevnejšie. Harry sa zhlboka nadýchol a po tvári mu začali stakať slzy. Jeho tvár sa zmraštila do divnej grimasy a pustil ma. Rukami si zakýval tvár a plakal. Nebolo to ľahké vidieť ho takto. Bola som pri ňom, no ola som bezmocná. Nemohla som mu pomôcť. Jeho plač sa zintenzívňoval. Všetci hostia na nás upreli pozornosť, ke&´d si Harry čupol a nezastaviteľne plakal. O chvíľu k nám prišla Nikolette.
"Lucy, ak sa na to necíti, cho´dte domov." Harry bez váhania vstal a rýchlym krokom mieril na parkovisko.
"Myslím, že Harry rozhodol. Ďakujeme, dovidenia" slušne som odzravila a šla som smerom za Harrym. Vyšla som pred bránu cintorínu a pohľad ma zaskočil. Stál tam Jacob.
"Ahoj drahá" prehovoril slizko.
"Ahoj" odpovedala som odmerane a snažila som sa vyhnúť sa mu.
"Kam sa ponáhľaš." Zastavil ma. Chytil ma za ruku a pritiahol si ma bližšie.
"Šaty, opätky, " premeral si ma. "Si krásna" zašepkal mi do ucha. Po chrbte mi prešli zimomrivaky.
"Pusti ma" snažila som sa hovoriť s čo njaväčšim kľudom.
"Teba si už len tak ľahko nepustím zlato" prehovoril a na jeho tvári sa zjavila hnusná, škodoradostná grimasa. V tom mi v kabelke zapípal mobil.
"Píše frajer?" spýtal sa a vytrhol mi kabelku. Vybral z nej mobil, kabelku mi vrátil naspäť do ruky. Mobil si odblokoval. Musel si pamätať kombináciu ešte z posilky.
Lucy začal čítať smsmku s iróniou v hlase. Som v aute, prosím ťa pohni si. Hx.
""Ó, že Há. To je milé a to xko. Pusinka. Co takto ju dať radšej mne. Opäť si ma natisol k nemu.
"Jacob, vráť mi ten telefón."
"Ne-e" povedal pokojne Jacob a ruku z telefónom nad nado mňa.
"Jacob vráť mi ten telefón" zopakovala som mu vetu ráznejšie. Jacob sa len zasmial.
"Počkaj odpíšem." povedal kľudne a začal niečo ťukať do mobilu.
"Jacob!" okríkla som ho.
"Pššt Lucy. Si pri mieste odpočinku zosnulých. Neruš ich" stále hovoril ako blázon. Bolo len ťažko uveriť, že na základke bol celkom milý.
"Jacob naozaj" snažila som sa pôsobiť seriózne.
Zla-to-pre-páč.I-dem-si-čo-si-vy-ba-viť-prí-dem-ne-sko-ro-ve-čer-L-x opakoval to čo písal. "odoslať" šepol si popod nos. Mobil si strčila do vrecka a odtiahol ma na opačnú sranu od parkoviska, kde bol Harry.
"Jacob pusti ma!" okríkla som ho. Jacob ma ťahal za roh a môj posledný pohľad na cestu od cintorínu som venovala odchádzajúcemu Harrymu autu.
"Jacob prosím" dostala ma panika a z očí sa mi začali kotúľať slzy. Jacob stále nič nehovoril.
"Zlato, tu máme autíčko" Povedal hnusne a z vrecka mikiny si vytiahol kľúče. Otvoril auto a posadil ma dopredu. Zavrel dvere. Ako náhle sa pohol od dverí, chcela som zutekať, no Jacob opäť šikovne auto zamkol a odomkol ho, až potom, ako dvere otvoril on.
"Kam to bude?" spýtal sa ma ironicky a začal dávať cezo mňa pás.
"Domov" povedala som.
"Ku mne? Ako si praješ" povedal a naštartoval. Cesta bola dlhá. Tichá. Jediný zvuk bol zvuk môjho smŕkania a snahy tak moc neplakať.
Zastali sme pred jedným panelákom na úplnom konci Londýna.
"A sme doma" podotkol skutočne slizko.
"Otvoril dvere auta a prešiel popred. Otvoril dvere a ja som vystúpila. Útek by bol v tejto sekunde skutočne hlúpy. Jacob ma chytil za ruku a ťahal ma dovnútra paneláku. Výťahom sme vyšli na piate poschodie. Jacob vytiahol kľúče a druhou rukou mi silno stláčal biceps.
"Au"
"Prepáč" povedal bez pohľadu na mňa a trošku povolil.
Odomkol dvere a sotil ma dnu.
"Vitaj u mňa." hovoril a pomaly sa približoval ku mne. Dal si pomaly dole mikinu a mňa v cúvaní zastavil gauč.
"Takže z teba som si na základky nevšímal?" hovoril a premeriaval si ma pohľadom. Jeho oči chodili hore dole po mne a jeho ruky jemne držali moje boky.
"Opeknela si Lucy" povedal mi a pozeral sa mi do očí. Jeho pery sa priblížili ku mojim no ja som uhla.
"Nie?" spýtal sa a jemne sa zachechtal.Pustil ma. Stála som v jeho obývačke. Čakala som hrozný neporiadok, prípadne nejaké voľne pohodené činky, no jeho byt bol moderne zariadený a uprataný.
Stál oproti mne, keď mu jeho pohľad skĺzol na moju kabelku. Chytila som ju pevnejšie. No to ho neodradilo. Zobral mi ju. Otvoril je a pozorne prezeral jej obsah.
"Telefón? Na čo by ti bol?" usmial sa a strčil si ho do vrecka.
"Kľúče. Tie si môžeš nechať. A tie ostatné hlúposti tiež" kabelku zavrel a vrátil mi ju. Nepovedala som nič. Radšej. Všetko čo by som povedal, by obrátil k jeho prospech a to som nechcela. Stál tesne vedľa mňa. Cítila som jeho dych na mojej pokožke. Prešli cezomňa zimomriavky.
"Myslím, že toto ti je zbytočné" začal mi rozopínať zips na kraji mojich šiat.
"Prestaň" povedala som zúfalo. Prekvapivo prestal. Zips bol však stále medzi jeho prstami.
"Prečo?" spýta sa rozhodne.
"Chcem ísť domov" povedala som. Jacob sa zasmial
"Ale no ták zlato. AK si si nevšimla, mne ide o jedno. Veľmi dobre vieš o čo. A spravím to. Ći už po dobrom, alebo po zlom. Vyber si" Spustila som plač. Slzy sa mi ako divé kotúľali po líckach.
"Pššt" utešil ma Jacob a nežne mi prešiel po líci, čím mi utrel slzy.
"Dobre. Ale len teraz a nikomu o tom nepovieš. A nebudem viac chodiť do posilky" povedala som celkom rohodne a tvrdo aj napriek slzám. Jacob sa usmial. Ruku mi položil na zadnú časť krku a pobozkal ma. Začala som trošku spolupracovať.


Chcela som to úúplne dopísať, ale nestíham. Takžedúfasm že budete pokračovať v komentovaní a dáte tých 10 konetárikov ;) AK neviete čo, tak otázky:
1.) Myslíte si že Harry sa o tomto dozvie?
2.) Vyspí sa Lucy s Jacobom aj keď proti svojej vôli?

:)) -Monica x
 

10 people judged this article.

Comments

1 jullyyy9 jullyyy9 | 3. april 2013 at 18:24 | React

oomg :O toto nieee, mam otvorene usta...neee ona sa snim nemože vyspať tym sa všetko pokašle a už nie vobec dobrovolne :D Jacob je hajzel, prešla by som ho autom.. Harrymu nemože docvaknuť že niečo nieje  v poriadku.. ale paradka :)

2 Mia Mia | 3. april 2013 at 19:01 | React

1.) Tak jako mohlo by mu dojít,že něco není v pořádku no :D
2.) Nééé nevyspí :D doufám :D

3 Nens Nens | 3. april 2013 at 19:15 | React

1.áno 2.áno :-)

4 Kristie Kristie | 3. april 2013 at 19:46 | React

nie, nie, NIE! nemôže! ona má byť s Harrym!! heeej Monica nerob nám to !! :D

5 LucinkaKvetinka LucinkaKvetinka | 3. april 2013 at 21:32 | React

Cozeeeee! toto niee! Nemoze sa nic stat.. ten jacob nech uz ide niekde do riti a nech ho aj zabiju.. Lucy mu to nesmie urobit.. a velmi je to smutne.. ako sa musel  citit Harry ked ho tam nechala Lucy v aute sama po pohrebe.. preco nekricala aleboco ? :D Ja viem ze sa urcite skonci vsetko dobre(dufam verim) a Harry by sa mal dozvediet o vsetkom :)

6 Vikii Vikii | 4. april 2013 at 19:30 | React

1:MUSI :-D  :-D 2: NETUSIM ,UZASTNA CAST  UZ MA TEN Jacob stve :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

7 nikol nikol | 7. april 2013 at 9:34 | React

1.mal by
2.prosim neeeeeeeee :-) to nam nemozes spravit prosiiiiiiiiiiiiiiiim! :-)

8 Veronika Veronika | 7. april 2013 at 12:54 | React

1) Dúfam že nie
2) Nedovoľ to :D

9 natally natally | 8. april 2013 at 15:56 | React

1. nech je sranda :D :D :D :D
2. asi hej ale... neviem :D :D

10 story-naty-1d-jb story-naty-1d-jb | 9. april 2013 at 13:52 | React

1) dúfajme 2) dúfajme že nie

11 AreoppessTaw AreoppessTaw | Email | Web | 30. july 2018 at 1:11 | React

Compression  est comment  calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur  determination  pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent  perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque temps  votre  moelle  bat, il pompe le sang  a tous egards  vos arteres a la  prendre facilement  de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/homme-pharmacie-fr-achat-cialis/

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama