
MILUJEM VÁS ŽENY! Ďakujem za tie komentáre! Ozaj by to tak mohlo pokračovať! A nech sa páči, tu je nová časť :)
Rýchlo schmatol svoju bundu a venoval mi jeden bozk. Jeden jediný. Potom krásny pohľad jeho očí.
Rýchlo vybehol z izby a z dola som o chvíľku počula len zabuchnutie dverí. Už bol preč. Ležala som v jeho posteli, zababušená v perinách. Rozmýšľala som, čo sa teraz vlastne stalo. Bola som hrdá sama na seba, že som mu dokázala vyčariť úsmev na jeho tvári.
Bolo na čase prezliecť sa. Vstala som z postele a bez váhania som otvorila Harryho skriňu. Vybrala som si jedno z jeho tričiek. Dala som si dole nohavice a tičko a prehodila ich cez kreslo. Ako každá žena, skontrolovala som si postavu v zrkadle. Ostal som len v tangách a obľúbenej červenej podprsenke. Robila som kadejaké ksichtíky a bavila sa sama na sebe.Ako obvykle. Z riflí sa mi ozvalo zvonenie môjho telefónu
Bolo na čase prezliecť sa. Vstala som z postele a bez váhania som otvorila Harryho skriňu. Vybrala som si jedno z jeho tričiek. Dala som si dole nohavice a tičko a prehodila ich cez kreslo. Ako každá žena, skontrolovala som si postavu v zrkadle. Ostal som len v tangách a obľúbenej červenej podprsenke. Robila som kadejaké ksichtíky a bavila sa sama na sebe.Ako obvykle. Z riflí sa mi ozvalo zvonenie môjho telefónu
"Sam" povedala som si sama pre seba do prázdneho bytu. Teda, očakávala som, že to bude ona. Čo sa objavilo na displayi ma šokovalo.
"Prosím?" ozvala som sa do telefónu.
"Lucy! Za minútku som pred Harryho domom, prosím ťa poď nám dole pomôcť!"
"Čo sa stalo Liam?" spýtala som sa so strachom v hlase.
"Uvidíš" povedal nepokojne a v pozadí som počula Nialla. Opakoval dookola Harryho meno. Vydesilo ma to.
"Liam hovor!" zakričala som do telefónu. "Čo sa stalo!?" Liam sa zhboka nadýchol
"Niekto ho zbil" povedal smutne a na to rýchlo dododal "Ale nepanikár. Bude v poriadku!"
"Čože?!" nezmohla som sa na nič viac ako zložiť telefón. Kto ho mohol zbiť a kde?! Rýchlo som si cez seba prehodila len to Harryho tričko, vlasy zapla do pevného copu a utekala som dolu. Len čo som zoskočila z posledného schoda, na dvore som počula dvere auta. Po krátkom pohľade von, som zistila, že nie je Harryho. Prvý vystúpil Louis, ktorý šoféroval a a otvoril dvere z ktorých vyšiel Zayn a Liam. Obaja sa snažili Harryho držať na nohách. No moc im to nešlo. Bolo mi jedno, že je vonku asi rovná nula. Bolo mi jedno, že som bola v ponožkách. Vybehla som von a snažila som sa im pomôcť.
"Panebože! Harry! Si v poriadku?!" Do očí sa mi hrnuli slzy. Harry len zakýval hlavou a nechal sa niesť chalanmi. Nevládal. Nemala som mu ako pomôcť. Vošli sme do domu a chalani Harryho automaticky usadili na gauč. Až teraz som zreteľne videla jeho tvár. Na pravej strane čela mal krv. Mal napuchnutú peru a monokel pod okom.
"Harry!" sadla som si k nemu a snažila som sa ho prebrať.
"Harry, si v poriadku?!" opakovala som zúfalo dookola. Harry sa vždy len pomrvil. Chalani stáli nad gaučom a zrejme sa nezmohli na nič iné, len sa prizerať.
"Liam, prosím ťa prines mu vodu" poprosila som ho. Liam je ozaj ich tatko. Teda. Ja ich moc nepoznám, ale Harry mi o nich veľa rozprával. A stretli sme sa na tej párty. Rýchlo mi priniesol pohár vody. "Harry posaď sa." Jemne som hon pozdvihla a posadila ho. Harry otovril oči. "Lucy?" Neviem kto mu to urobil, ale musel to byť absolútny IDIOT.
"Áno?" Harry nepovedal nič, len položil jeho ruku na moje koleno.
"Lucy, je mi to ľúto, ale my musíme za tým Simonom! Pretrhne nás!" povedal Zayn.
"Veru. Myslím, že mu máme čo vysvetľovať" prikývol Louis.
"Zvládneš to?" spýtal sa ma Liam, ktorý striedavo pozeral na mňa a na Harryho.
"Kľudne cho´dte" venovala som im falošný úsmev so slzami v očiach.
"Vidíme sa!" povedal pri odchode Louis a potom sa mi všetci milo pozdravili. Zabuchli za sebou dvere a v dome ostalo čudné ticho. Jediný zdroj zvuku bolo odchádzajúce auto z dvora.
"Harry zostaň tu sedieť" povedala som mu.
"Lu-Lucy?" zajachtal.
"Áno?"
"Chcem ísť do postele" Povedal pomaly. Zrejme sa mu ťažko rozprávalo. Tá pera vyzerala ozaj bolestivo. Vrátil som sa ku gauču a sadla som si vedľa neho. Zobrala som mu jeho ruku a prehodila som si ju cez plece. Druhou rukou som ho chytila okolo bokov a jemne ho podchytila tak, aby sa nadvihol. Postavila sa na nohy a s mojou pomocou sme prešli ku schodisku. Harry nadvihol jednu nohu a položil ju na prvý schod. "Au" vyšlo z neho. Takto sme vyšli celé schodisko. Rovnou chodbou to bolo najľahšie. Našťastie som nemala problém s dverami. Keďže sa všetko zbehlo tak rýchlo, nechala som ich otvorené. Prešla som s ním ku posteli a posadila som ho.
"Harry, kde je lekárnička?" Harry mi ukázal smerom do kúpeľne.
"Dobre, zostaň prosím sedieť. Prosím" všetko som hovorila tak neuveriteľne zúfalo. Toto mu mohol urobiť jedine psychicky narušení človek. Okamžite som sa rozbehla do kúpeľne a našla lekárničku. Keď som sa vrátila, Harry nesedel. Ležal v posteli. "Harry!" povedala som zúfalo. Neviem ako ho chcem dať dokopy, ale musím sa o to posnažiť. Nohy mu vyseli z postele. Dala som mu dole topánky. Snažila som sa dať mu dole aj jeho džínsovú bundu. Prekvapivo mi to vyšlo. Začala som mu rozpísať opasok.
"Lucy?" oslovil ma potichu.
"Áno Harry?"
"Teraz na to nie je vhodná doba, moc by som ťa neuspokojil" povedal a jeden kútik pier mu vybehol nahor. Chcel sa zasmiať. Ale opuchnutá pera mu to nedovolila.
"Styles, aj by som ti vrazila, ale máš toho dosť." Viac som to nekomentovala. Rozopla som mu opasok a s ľahkosťou som mu vyzliekla gate. Práve som sa chystala mu dať dole tričko a odhaliť jeho dokonalú hruď, no opäť ma vyrušil telefón.
"Jacob?" povedala som si opäť pre seba. Harry sa trošku pomrvil ale nič nepovedal.
"Áno? Ozvala som sa do telefónu."
"Ahoj Lucy. Ja len či si v poriadku"
"Prečo by som nemala byť?"
"Vieš bolo ti zle" pripomenul mi.
"Jáj jasné! No vzala som si tabletku a všetko je v pohode"
"Som rád. Lebo som akurát s kamarátmi u mňa a chillujeme, tak som si spomenul"
"Si zlatý, ale už musím ísť. Pá" Rýchlo som zavesila a pokračovala v mojej predchádzajúcej činnosti. Vyzliekanie Harryho.
Konečne sa mi naskytol pohľad na jeho telo. Bol perfektný ešte aj s tými všetkými úrazmi. Končekami prstov som jemne prešla po jeho nahej hrudi a zatala až na krku. Harryho ruka schovala tú moju. Jeho oči ma našli a venoval mi malinký úsmev. Snažil sa posadiť. "Harry lež!" upozornila som ho a v tom momente spadol naspäť na posteľ. Chytila som mu jeho nohy pod kolenami a otočila som ho aby ležal normálne. Vytihla som spopod neho perinu a prikryla ho. Konečne som sa dostala k lekárničke. Vytiahla som z nej utierky namočené v liehu. Tie by mali pomôcť ako dezinfekcia. Jednu som rozbalila a prisadla som si k nemu.
"Harry, teraz to bude štípať" oznámila som mu a Harry zmraštil tvár a čakal čo príde. Utierku som mu položila jemne na ranu na čele. Jemne ho myklo a potom už len držal.
"Ďakujem" vyšlo z jeho úst, keď som vstala z postele, aby som odložila lekárničku.
"Za čo?" otočila som sa k nemu a prisadla si.
"Za to, že si tu"
"Harry to je predsa samozrejme. Snáď by som teraz neodišla!"
Harry sa opäť snažil vykúzliť úsmev. No nevyšlo mu to.
"Harry len lež. Idem odložiť lekárničku" oznámila som mu a rýchlo som sa k nemu vrátila.
Ľahla som si k nemu do postele. Ukladala som sa na posteľ a z Harryho úst vyšiel ston v podobe smiechu.
"Čo je?!" spýtala som sa keď som sa mrvila v posteli a lovila som perinu.
"Až teraz som si všimol, že máš moje tričko a len úžasné tangáče. Asi som fakt chorý." povedal s pokusným úsmevom.
"Harrry!" milo som ho okríkla. "Strašné s tebou" povedala som mu a jemne som sa k nemu pritúlila, tak aby som mu neublížila.
"Aj keď ma zbil, stále som chlap!" povedal.
"Počkaj," na chvíľu som sa sekla. "Ty vieš, kto ťa zbil?" spýtala som sa neisto. Harry hľadal v perinách moju ruku. Chytil ma za ňu a len prikývol. "Ale nerie-"
"Neriešme to? Harry!! Kto to bol?!" spýtala som sa naliehavo.
Harry sa len zhlboka nadýchol a venoval mi ľútostný pohľad.
"Lucy! Za minútku som pred Harryho domom, prosím ťa poď nám dole pomôcť!"
"Čo sa stalo Liam?" spýtala som sa so strachom v hlase.
"Uvidíš" povedal nepokojne a v pozadí som počula Nialla. Opakoval dookola Harryho meno. Vydesilo ma to.
"Liam hovor!" zakričala som do telefónu. "Čo sa stalo!?" Liam sa zhboka nadýchol
"Niekto ho zbil" povedal smutne a na to rýchlo dododal "Ale nepanikár. Bude v poriadku!"
"Čože?!" nezmohla som sa na nič viac ako zložiť telefón. Kto ho mohol zbiť a kde?! Rýchlo som si cez seba prehodila len to Harryho tričko, vlasy zapla do pevného copu a utekala som dolu. Len čo som zoskočila z posledného schoda, na dvore som počula dvere auta. Po krátkom pohľade von, som zistila, že nie je Harryho. Prvý vystúpil Louis, ktorý šoféroval a a otvoril dvere z ktorých vyšiel Zayn a Liam. Obaja sa snažili Harryho držať na nohách. No moc im to nešlo. Bolo mi jedno, že je vonku asi rovná nula. Bolo mi jedno, že som bola v ponožkách. Vybehla som von a snažila som sa im pomôcť.
"Panebože! Harry! Si v poriadku?!" Do očí sa mi hrnuli slzy. Harry len zakýval hlavou a nechal sa niesť chalanmi. Nevládal. Nemala som mu ako pomôcť. Vošli sme do domu a chalani Harryho automaticky usadili na gauč. Až teraz som zreteľne videla jeho tvár. Na pravej strane čela mal krv. Mal napuchnutú peru a monokel pod okom.
"Harry!" sadla som si k nemu a snažila som sa ho prebrať.
"Harry, si v poriadku?!" opakovala som zúfalo dookola. Harry sa vždy len pomrvil. Chalani stáli nad gaučom a zrejme sa nezmohli na nič iné, len sa prizerať.
"Liam, prosím ťa prines mu vodu" poprosila som ho. Liam je ozaj ich tatko. Teda. Ja ich moc nepoznám, ale Harry mi o nich veľa rozprával. A stretli sme sa na tej párty. Rýchlo mi priniesol pohár vody. "Harry posaď sa." Jemne som hon pozdvihla a posadila ho. Harry otovril oči. "Lucy?" Neviem kto mu to urobil, ale musel to byť absolútny IDIOT.
"Áno?" Harry nepovedal nič, len položil jeho ruku na moje koleno.
"Lucy, je mi to ľúto, ale my musíme za tým Simonom! Pretrhne nás!" povedal Zayn.
"Veru. Myslím, že mu máme čo vysvetľovať" prikývol Louis.
"Zvládneš to?" spýtal sa ma Liam, ktorý striedavo pozeral na mňa a na Harryho.
"Kľudne cho´dte" venovala som im falošný úsmev so slzami v očiach.
"Vidíme sa!" povedal pri odchode Louis a potom sa mi všetci milo pozdravili. Zabuchli za sebou dvere a v dome ostalo čudné ticho. Jediný zdroj zvuku bolo odchádzajúce auto z dvora.
"Harry zostaň tu sedieť" povedala som mu.
"Lu-Lucy?" zajachtal.
"Áno?"
"Chcem ísť do postele" Povedal pomaly. Zrejme sa mu ťažko rozprávalo. Tá pera vyzerala ozaj bolestivo. Vrátil som sa ku gauču a sadla som si vedľa neho. Zobrala som mu jeho ruku a prehodila som si ju cez plece. Druhou rukou som ho chytila okolo bokov a jemne ho podchytila tak, aby sa nadvihol. Postavila sa na nohy a s mojou pomocou sme prešli ku schodisku. Harry nadvihol jednu nohu a položil ju na prvý schod. "Au" vyšlo z neho. Takto sme vyšli celé schodisko. Rovnou chodbou to bolo najľahšie. Našťastie som nemala problém s dverami. Keďže sa všetko zbehlo tak rýchlo, nechala som ich otvorené. Prešla som s ním ku posteli a posadila som ho.
"Harry, kde je lekárnička?" Harry mi ukázal smerom do kúpeľne.
"Dobre, zostaň prosím sedieť. Prosím" všetko som hovorila tak neuveriteľne zúfalo. Toto mu mohol urobiť jedine psychicky narušení človek. Okamžite som sa rozbehla do kúpeľne a našla lekárničku. Keď som sa vrátila, Harry nesedel. Ležal v posteli. "Harry!" povedala som zúfalo. Neviem ako ho chcem dať dokopy, ale musím sa o to posnažiť. Nohy mu vyseli z postele. Dala som mu dole topánky. Snažila som sa dať mu dole aj jeho džínsovú bundu. Prekvapivo mi to vyšlo. Začala som mu rozpísať opasok.
"Lucy?" oslovil ma potichu.
"Áno Harry?"
"Teraz na to nie je vhodná doba, moc by som ťa neuspokojil" povedal a jeden kútik pier mu vybehol nahor. Chcel sa zasmiať. Ale opuchnutá pera mu to nedovolila.
"Styles, aj by som ti vrazila, ale máš toho dosť." Viac som to nekomentovala. Rozopla som mu opasok a s ľahkosťou som mu vyzliekla gate. Práve som sa chystala mu dať dole tričko a odhaliť jeho dokonalú hruď, no opäť ma vyrušil telefón.
"Jacob?" povedala som si opäť pre seba. Harry sa trošku pomrvil ale nič nepovedal.
"Áno? Ozvala som sa do telefónu."
"Ahoj Lucy. Ja len či si v poriadku"
"Prečo by som nemala byť?"
"Vieš bolo ti zle" pripomenul mi.
"Jáj jasné! No vzala som si tabletku a všetko je v pohode"
"Som rád. Lebo som akurát s kamarátmi u mňa a chillujeme, tak som si spomenul"
"Si zlatý, ale už musím ísť. Pá" Rýchlo som zavesila a pokračovala v mojej predchádzajúcej činnosti. Vyzliekanie Harryho.
Konečne sa mi naskytol pohľad na jeho telo. Bol perfektný ešte aj s tými všetkými úrazmi. Končekami prstov som jemne prešla po jeho nahej hrudi a zatala až na krku. Harryho ruka schovala tú moju. Jeho oči ma našli a venoval mi malinký úsmev. Snažil sa posadiť. "Harry lež!" upozornila som ho a v tom momente spadol naspäť na posteľ. Chytila som mu jeho nohy pod kolenami a otočila som ho aby ležal normálne. Vytihla som spopod neho perinu a prikryla ho. Konečne som sa dostala k lekárničke. Vytiahla som z nej utierky namočené v liehu. Tie by mali pomôcť ako dezinfekcia. Jednu som rozbalila a prisadla som si k nemu.
"Harry, teraz to bude štípať" oznámila som mu a Harry zmraštil tvár a čakal čo príde. Utierku som mu položila jemne na ranu na čele. Jemne ho myklo a potom už len držal.
"Ďakujem" vyšlo z jeho úst, keď som vstala z postele, aby som odložila lekárničku.
"Za čo?" otočila som sa k nemu a prisadla si.
"Za to, že si tu"
"Harry to je predsa samozrejme. Snáď by som teraz neodišla!"
Harry sa opäť snažil vykúzliť úsmev. No nevyšlo mu to.
"Harry len lež. Idem odložiť lekárničku" oznámila som mu a rýchlo som sa k nemu vrátila.
Ľahla som si k nemu do postele. Ukladala som sa na posteľ a z Harryho úst vyšiel ston v podobe smiechu.
"Čo je?!" spýtala som sa keď som sa mrvila v posteli a lovila som perinu.
"Až teraz som si všimol, že máš moje tričko a len úžasné tangáče. Asi som fakt chorý." povedal s pokusným úsmevom.
"Harrry!" milo som ho okríkla. "Strašné s tebou" povedala som mu a jemne som sa k nemu pritúlila, tak aby som mu neublížila.
"Aj keď ma zbil, stále som chlap!" povedal.
"Počkaj," na chvíľu som sa sekla. "Ty vieš, kto ťa zbil?" spýtala som sa neisto. Harry hľadal v perinách moju ruku. Chytil ma za ňu a len prikývol. "Ale nerie-"
"Neriešme to? Harry!! Kto to bol?!" spýtala som sa naliehavo.
Harry sa len zhlboka nadýchol a venoval mi ľútostný pohľad.
-Takže dúfam že sa páčilo. Nezabudnite, že očakávam stále tie komentáre A ďakujem každému čo to číta. Veľmi mi urobilo radosť že stredu večer bolo už 11 komentárov :) Priznávam sa rozplakala som sa :3
Takže komentovať, a komentovať! A ak bneviete čo, tak tu sú otázky:
1.) Kto si myslíte že zbil Harryho?
2.) Čo myslíte, Zostane Lucy u Harryho, alebo pôjde domov?
-Monica x












Comments
skvelá časť už sa neviem dočkať pokračovania pretože som fakt zvedavá kto Harryho zbil
Samozrejme,že ostane s ním
Podla mna ho zbil jacob ;)
1. Jacob podla mna.. :P
2. nepojde cvicit? o.O
1. Podla mna ho zbil Jacob :)
2. Musi ostat u Harryho
Inak uzasna cast uz sa tesim na dalsiu
určite ho zbil Jacob a ostane u neho :)
1. JAcob ? .. Ed ? . netuším
2. Musí zostať :)
Mega časť ! :)
úžasne :))
1. Tipujem to na Jacoba....

2. Neostane...ujde aby mohla poriadne vynadat tomu hajzlovy co ho zmlatil...!
pridaj dalsi... chcem vediet kto to bol!
DD
1:Netusim :) 2:Musi ostat
inac dokonala pribeh ,chcem hned daalsiu cast

Píšeš úžasne naozaj krásna časť. Talent sa nezaprie
zaujímavé :) ale asi by som to mala začať čítať od začiatku
1. Asi Ed..

2. Ostane s nim určite..
PS. Dokonalé to je ...
Krásna
