
Ospravedlňujem sa, že je zase neskoro, no vysvetlenie nájdete na konci dielu ♥
Diel je venovaný STREIS a MONICI ktorým som ho sľúbila ♥ :*
Diel je venovaný STREIS a MONICI ktorým som ho sľúbila ♥ :*
Rozhodla som sa teda že, to spravím. Možno je to odo mňa hlúpe rozhodnutie, no mňa to láka.
"Tak teda dobre! No mám jednu podmienku." Pozrela som na neho a čakala na jeho odpoveď. Chvíľku bol ticho a len sa na mňa tupo usmieval, no po chvíli začal rozprávať.
"Nečakal som že budeš súhlasiť, no teší ma to. Úprimne? Hneď som vedel, že mi nemôžeš odolať. Aká je tá tvoja podmienka? Lebo vieš, ak by si sa so mnou chcela vyspať, tak ja nemám problém." Drzo sa usmial a ja som na neho vyvalila oči.
"Tak teda dobre! No mám jednu podmienku." Pozrela som na neho a čakala na jeho odpoveď. Chvíľku bol ticho a len sa na mňa tupo usmieval, no po chvíli začal rozprávať.
"Nečakal som že budeš súhlasiť, no teší ma to. Úprimne? Hneď som vedel, že mi nemôžeš odolať. Aká je tá tvoja podmienka? Lebo vieš, ak by si sa so mnou chcela vyspať, tak ja nemám problém." Drzo sa usmial a ja som na neho vyvalila oči.
"Nechcem sa s tebou vyspať." Precedila som pomedzi zuby.
"Tak potom čo chceš?"
"Chcem len to, aby si am po tom nechal na pokoji. Proste ma len odvezieš a tým to končí. Nič viac a nič menej."
"To sa mám tváriť, že ťa nepoznám?" Spýtal sa udivene.
"Presne! Vidíš, vieš byť aj inteligentný keď chceš!" Dodala som ironicky.
"Tak teda nasadaj." Podal mi prilbu a ja som si ju nasadila. Sadla som si za neho a nervózne som okolo neho obtočila ruky. Naštartoval motorku a mne došlo, čo som spravila. Bože prečo sa správam tak nerozvážne?! Vyšiel na cestu a ja som začala mať strach. Pritlačila som sa na jeho chrbát a svoje ruky som okolo neho obtočila pevnejšie. Hlboko sa zasmial.
Cesta sa mi zdala nekonečná. Celú cestu som sa bála a nadávala si v duchu, že som spravila takúto hovadinu. Konečne zastal u nás doma na príjazdovej ceste. Zoskočila som z motorky a naše vchodové dvere sa otvorili. Ostala som zarazená keď som zbadala otca. Čo tu ten chce. Začal kráčať k nám.
"Ahojte. Nevedel som, že sa poznáte." Povedal s úsmevom na tvári keď k nám prišiel a ja som nevedela o čom hovorí. Zayn sa zasmial a ja som len zmetene pozerala z jedného na druhého.
"Takže Sarah je tvoja dcéra?" Spýtal sa otca prekvapene.
"Hej, je to moja dcéra." Doširoka sa na mňa usmial a znova pozrel na Zayna.
"Hej. Som tvoja dcéra keď ti to najviac vyhovuje že?" Zamrmlala som a vykročila som smerom k domu. Vošla som dnu do chodby kde už čakala mama. Nič nepovedala. Myslím, že chápala to, že sa teraz asi s nikým nechcem rozprávať. Bola som jej za to vďačná. Vyšla som po schodoch do izby a zavrela som sa tam. Hodila som veci do kúta a frustrovane som sa hodila na posteľ. Zobrala som si svoj laptop a začala som si prezerať internet. Na chvíľku som sa postavila, aby som vyzrela von oknom. Stále tu bol aj jeden aj druhý. Rozhodla som sa teda, že ostanem v izbe a znovu som sa vrátila na posteľ. Znovu som sa venovala laptopu. Prechádzala som stránkami keď sa na dvere mojej izby niekto zaklopal.
"Nemám na nikoho náladu!"
"No tak Sarah otvor." Počula som Zaynov hlas. Neochotne som vstala z postele a prešla som ku dverám. Chytila som kľučku, no neotvorila som. Ostala som nehybne stáť.
Znovu sa ozvalo jemné zaklopanie. Otvorila som teda dvere. Svetlo od okna z izby ožiarilo Zayna a ja som odstúpila od dverí aby som mu dala najavo, že môže ísť dnu. Ticho som sa vrátila naspäť na posteľ a sadla som si na ňu. Vošiel do izby a trochu sa poobzeral. Zavrel dvere a sadol si oproti mne na zem.
"Prečo si taká?" Povedal bez okolkov a pozeral na mňa.
"Prečo som aká?" Povedala som podráždene.
"Tvoj otec sa vrátil kvôli tebe a ty ho ignoruješ. Je mu to ľúto." Povedal dosť pokojne a stále na mňa hľadel. Neviem čo sa do toho stará. Nie je to jeho vec. To čo je medzi mnou a mojim otcom je medzi nami dvomi a Zayna do toho nič.
"To nie je tvoja starosť. A vôbec sa nevrátil kvôli mne! Dokonca mi stihol už predstaviť aj jeho snúbenicu s dcérou. Možno ho konečne začalo hrýzť svedomie, že ma opustil. No je neskoro." Povedala som pokojne aj keď som sa tak necítila. Popravde sa mi chcelo plakať. Nemám záujem sa znovu zbližovať s otcom. Nechcem aby ma znovu opustil. Ublížilo by mi to. Mal na to myslieť pred tým ako nás opustil. Stále nám len ubližuje. Nech odíde tam odkiaľ prišiel. Ja a mama ho už nepotrebujeme. Už viac nie.
"Viem. Poznám ich obe. Vďaka tvojmu otcovi som tu prišiel aj ja. Moja mama pre neho pracuje a tu teraz otvoril novú pobočku jeho firmy takže sa vrátil a videl v tom aj dobrú príležitosť ako sa s tebou znovu zblížiť. Má ťa rád."
"Och, takže môj otec sa stará o každého okrem vlastnej dcéry. To je fakt milé." Povedala som frustrovane a pozrela som na neho. Chcela som aby bol ticho. Nechcela som ho už viac počúvať. Vedela som, že ak bude tento rozhovor pokračovať ďalej tak sa rozplačem a to som nechcela. Zayn sa nadýchol, že ide niečo povedať, no nestihol to. Začal mi zvoniť telefón. Izbou sa ozývala melódia môjho zvonenia. Vstala som z postele a prešla som k taške. Našla som zvoniaci telefón a pozrela som sa na display. Niall. Nemohla som mu zodvihnúť, nie tu. Pozrela som na Zayna.
"Hneď som späť." Otvorila som balkónové dvere a vyšla som von. Dvere som za sebou zavrela a sadla som si na ratanové kreslo. Konečne som mu mohla zodvihnúť.
"Ahoj." Povedala som hneď ako som stlačila zelené tlačítko.
"Čo robíš?" Hneď sa mi ozvalo z druhej strany. Jeho hlas znel tak krásne.
"Nič. Je u nás otec. Vlastne máme doma celkom chaos. No a..."
"Deje sa niečo?" Spýtal sa trochu vyplašene. Zaváhala som. Mám mu povedať, že je tu aj Zayn? Nahnevá sa?
"No vieš, ehmm... no, je tu ešte ..."
"Kto je tam ešte?" Znel dosť znepokojene.
"Len mi sľúb, že sa nenahneváš a necháš ma, aby som ti to dopovedala." Snažila som sa znieť pokojne a kľudne no nebola som ani jedno ani druhé. Bála som sa jeho reakcie. Nechcela som, aby sa nahneval.
"Jasné, že sa nenahnevám. Na teba sa neviem hnevať." Povedal už pokojne a to ma potešilo.
"Je u nás aj Zayn."
"Čože?! Čo u vás robí? Prečo je u vás?" Spustil na mňa otázky a ja som začala panikáriť. Nevedela som, čo mám povedať.
"Pozná môjho otca. Je neviem prečo tu je. Ja som ho k nám nepozvala." Povedala som zúfalo do telefónu a Niall prestal rozprávať. Chvíľku bolo ticho a ja som počula len jeho dych ktorý bol čoraz kľudnejší.
"Niall? Hneváš sa?"
"Jasné, že nie. Len nechcem aby si s ním trávila čas. Nepáči sa mi."
"Ty žiarliš?" spýtala som sa prekvapene a začala som sa usmievať. On žiarli!
"Nie. Ja len ... No nepáči sa mi a ehmm ... No tak dobre žiarlim no!" Začala som sa smiať. Bolo to tak milé.
"To je milé." Povedala som mu do telefónu a usmievala som sa ako najväčší idiot na svete. Bola som tak šťastná ako nikdy. On žiarli! Tešilo ma to tak strašne moc. Utvrdilo ma to v tom, že ma má naozaj rád.
Otázky:
1) Baví vás ešte táto story?
2) Ako bude pokračovať rozhovor medzi Niallom a Sarah?
3) Zmení niečo Zayn v živote Sarah? Resp. Skomplikuje jej vzťah s Niallom?
Takže miláčikovia moji, ospravedlňujem sa, že na diel ste tak dlho čakali :/ Teraz som toho mala naozaj veľa. Len včera a dnes som bola v škole do 17:00 a to som tam bola od 8:00 ... Ale stálo to za to! Teraz môžem hrdo povedať, že som certifikovaná ANIMÁTORKA VOĽNÉHO ČASU! YEAH! BTW Monica tiež! Sme certifikvané a moc nás to teší !!
Inak komenty ma moc moc potešili a aj vaše hodnotenia :) SĽubujem, že budem pridávať častejšie :) Len prosím neprestávajte komentovať ♥ Mňa vaše komenty moc tešia ♥ xx Rebeč
"Tak potom čo chceš?"
"Chcem len to, aby si am po tom nechal na pokoji. Proste ma len odvezieš a tým to končí. Nič viac a nič menej."
"To sa mám tváriť, že ťa nepoznám?" Spýtal sa udivene.
"Presne! Vidíš, vieš byť aj inteligentný keď chceš!" Dodala som ironicky.
"Tak teda nasadaj." Podal mi prilbu a ja som si ju nasadila. Sadla som si za neho a nervózne som okolo neho obtočila ruky. Naštartoval motorku a mne došlo, čo som spravila. Bože prečo sa správam tak nerozvážne?! Vyšiel na cestu a ja som začala mať strach. Pritlačila som sa na jeho chrbát a svoje ruky som okolo neho obtočila pevnejšie. Hlboko sa zasmial.
Cesta sa mi zdala nekonečná. Celú cestu som sa bála a nadávala si v duchu, že som spravila takúto hovadinu. Konečne zastal u nás doma na príjazdovej ceste. Zoskočila som z motorky a naše vchodové dvere sa otvorili. Ostala som zarazená keď som zbadala otca. Čo tu ten chce. Začal kráčať k nám.
"Ahojte. Nevedel som, že sa poznáte." Povedal s úsmevom na tvári keď k nám prišiel a ja som nevedela o čom hovorí. Zayn sa zasmial a ja som len zmetene pozerala z jedného na druhého.
"Takže Sarah je tvoja dcéra?" Spýtal sa otca prekvapene.
"Hej, je to moja dcéra." Doširoka sa na mňa usmial a znova pozrel na Zayna.
"Hej. Som tvoja dcéra keď ti to najviac vyhovuje že?" Zamrmlala som a vykročila som smerom k domu. Vošla som dnu do chodby kde už čakala mama. Nič nepovedala. Myslím, že chápala to, že sa teraz asi s nikým nechcem rozprávať. Bola som jej za to vďačná. Vyšla som po schodoch do izby a zavrela som sa tam. Hodila som veci do kúta a frustrovane som sa hodila na posteľ. Zobrala som si svoj laptop a začala som si prezerať internet. Na chvíľku som sa postavila, aby som vyzrela von oknom. Stále tu bol aj jeden aj druhý. Rozhodla som sa teda, že ostanem v izbe a znovu som sa vrátila na posteľ. Znovu som sa venovala laptopu. Prechádzala som stránkami keď sa na dvere mojej izby niekto zaklopal.
"Nemám na nikoho náladu!"
"No tak Sarah otvor." Počula som Zaynov hlas. Neochotne som vstala z postele a prešla som ku dverám. Chytila som kľučku, no neotvorila som. Ostala som nehybne stáť.
Znovu sa ozvalo jemné zaklopanie. Otvorila som teda dvere. Svetlo od okna z izby ožiarilo Zayna a ja som odstúpila od dverí aby som mu dala najavo, že môže ísť dnu. Ticho som sa vrátila naspäť na posteľ a sadla som si na ňu. Vošiel do izby a trochu sa poobzeral. Zavrel dvere a sadol si oproti mne na zem.
"Prečo si taká?" Povedal bez okolkov a pozeral na mňa.
"Prečo som aká?" Povedala som podráždene.
"Tvoj otec sa vrátil kvôli tebe a ty ho ignoruješ. Je mu to ľúto." Povedal dosť pokojne a stále na mňa hľadel. Neviem čo sa do toho stará. Nie je to jeho vec. To čo je medzi mnou a mojim otcom je medzi nami dvomi a Zayna do toho nič.
"To nie je tvoja starosť. A vôbec sa nevrátil kvôli mne! Dokonca mi stihol už predstaviť aj jeho snúbenicu s dcérou. Možno ho konečne začalo hrýzť svedomie, že ma opustil. No je neskoro." Povedala som pokojne aj keď som sa tak necítila. Popravde sa mi chcelo plakať. Nemám záujem sa znovu zbližovať s otcom. Nechcem aby ma znovu opustil. Ublížilo by mi to. Mal na to myslieť pred tým ako nás opustil. Stále nám len ubližuje. Nech odíde tam odkiaľ prišiel. Ja a mama ho už nepotrebujeme. Už viac nie.
"Viem. Poznám ich obe. Vďaka tvojmu otcovi som tu prišiel aj ja. Moja mama pre neho pracuje a tu teraz otvoril novú pobočku jeho firmy takže sa vrátil a videl v tom aj dobrú príležitosť ako sa s tebou znovu zblížiť. Má ťa rád."
"Och, takže môj otec sa stará o každého okrem vlastnej dcéry. To je fakt milé." Povedala som frustrovane a pozrela som na neho. Chcela som aby bol ticho. Nechcela som ho už viac počúvať. Vedela som, že ak bude tento rozhovor pokračovať ďalej tak sa rozplačem a to som nechcela. Zayn sa nadýchol, že ide niečo povedať, no nestihol to. Začal mi zvoniť telefón. Izbou sa ozývala melódia môjho zvonenia. Vstala som z postele a prešla som k taške. Našla som zvoniaci telefón a pozrela som sa na display. Niall. Nemohla som mu zodvihnúť, nie tu. Pozrela som na Zayna.
"Hneď som späť." Otvorila som balkónové dvere a vyšla som von. Dvere som za sebou zavrela a sadla som si na ratanové kreslo. Konečne som mu mohla zodvihnúť.
"Ahoj." Povedala som hneď ako som stlačila zelené tlačítko.
"Čo robíš?" Hneď sa mi ozvalo z druhej strany. Jeho hlas znel tak krásne.
"Nič. Je u nás otec. Vlastne máme doma celkom chaos. No a..."
"Deje sa niečo?" Spýtal sa trochu vyplašene. Zaváhala som. Mám mu povedať, že je tu aj Zayn? Nahnevá sa?
"No vieš, ehmm... no, je tu ešte ..."
"Kto je tam ešte?" Znel dosť znepokojene.
"Len mi sľúb, že sa nenahneváš a necháš ma, aby som ti to dopovedala." Snažila som sa znieť pokojne a kľudne no nebola som ani jedno ani druhé. Bála som sa jeho reakcie. Nechcela som, aby sa nahneval.
"Jasné, že sa nenahnevám. Na teba sa neviem hnevať." Povedal už pokojne a to ma potešilo.
"Je u nás aj Zayn."
"Čože?! Čo u vás robí? Prečo je u vás?" Spustil na mňa otázky a ja som začala panikáriť. Nevedela som, čo mám povedať.
"Pozná môjho otca. Je neviem prečo tu je. Ja som ho k nám nepozvala." Povedala som zúfalo do telefónu a Niall prestal rozprávať. Chvíľku bolo ticho a ja som počula len jeho dych ktorý bol čoraz kľudnejší.
"Niall? Hneváš sa?"
"Jasné, že nie. Len nechcem aby si s ním trávila čas. Nepáči sa mi."
"Ty žiarliš?" spýtala som sa prekvapene a začala som sa usmievať. On žiarli!
"Nie. Ja len ... No nepáči sa mi a ehmm ... No tak dobre žiarlim no!" Začala som sa smiať. Bolo to tak milé.
"To je milé." Povedala som mu do telefónu a usmievala som sa ako najväčší idiot na svete. Bola som tak šťastná ako nikdy. On žiarli! Tešilo ma to tak strašne moc. Utvrdilo ma to v tom, že ma má naozaj rád.
Otázky:
1) Baví vás ešte táto story?
2) Ako bude pokračovať rozhovor medzi Niallom a Sarah?
3) Zmení niečo Zayn v živote Sarah? Resp. Skomplikuje jej vzťah s Niallom?
Takže miláčikovia moji, ospravedlňujem sa, že na diel ste tak dlho čakali :/ Teraz som toho mala naozaj veľa. Len včera a dnes som bola v škole do 17:00 a to som tam bola od 8:00 ... Ale stálo to za to! Teraz môžem hrdo povedať, že som certifikovaná ANIMÁTORKA VOĽNÉHO ČASU! YEAH! BTW Monica tiež! Sme certifikvané a moc nás to teší !!
Inak komenty ma moc moc potešili a aj vaše hodnotenia :) SĽubujem, že budem pridávať častejšie :) Len prosím neprestávajte komentovať ♥ Mňa vaše komenty moc tešia ♥ xx Rebeč












Comments
krásna časť :O a nemohli by byť častejšie časti ?? :)
pekna cast
1. ja ju uplne žerem!! :)

2. no pravdupovediac nemám tušenia
3. možno áno..bude to zaujímavejšie
1) HEJ !

2) netuším
3) určite
1) Ano
2) Idk
3) nesmí !
1:je uzastny :) 2:neviem
3:asi ano : 
waú je to úžasné :) prosim ďalšiu....
Super je tento príbeh :)
1) áno, veľmi :)*
D
2) to neviem no
3) možno áno..ale dúfam, že to neskomplikuje jej vzťah s Niallerom :))
1) rozhodne ano
DD
2) neviem
3) dufam ze nie!
Prosiiiim daj už ďalšiu časť keď máš už voľný čas
ježiš, jsem tu hrozně pozdě :( ale otázky i tak odpovím :)
1) super !! :) je nejlepší :P hlavně proto, že v ní je Niall ♥ :)
2) to netuším, ale doufám, že všechno dobře dopadne ...
3) tak pokud se na to ptáš, tak asi určitě, ale přála bych si, aby Sarah zůstala s Niallem :( miluju Nialla :(
jdu na další část :P
