
Takže konečne tu máte časť. Stále nemám opravený netbook, takže som to písala znova na počítači a spojila som vám myšlienku dvoch častí do jednej. Preto je z toho MEGA časť! Užite si teda čítanie :)
"Panebože! Takže ty budeš môj nový tréner? Nevidela som ťa asi.. No večnosť!" Konečne som okrem na Sam prehovorila na niekoho po slovensky. Tá pani za pultíkom na nás pozerala ako na retardov. Očividne pretože nerozumela čo hovoríme.
"Naposledy som ťa videl na tej rozlúčkovej chate čo sme mali na konci deviatky"
"Na to by som radšej nespomínala. Každý vie že som bola na šrot"
"To teda vie! Som rád že si tu, ale musíme ísť makať!!
"Dobre, poďme" povedala som s úsmevom na tvári. Jacob vyrazil dopredu a ja som šla za ním. Vošli sme do jednej obrovskej miestnosti plnej strojov na cvičenie. Typická posilka. Jacob mieril priamo ku steperu.
"Takže. 10 minút" povedal a nazanačil aby som sa postavila na steper. "Tak na začiatok stačí. Potom uvidím čo s tebou" Stála som na steperi a Jacob mi tam niečo nastavoval. Vlastne sa v týchto veciach vôbec nevyznám. Takže ani neviem, čo tam doštukal.
"Môžeš začať" povedal s úsmevom. S tým úsmevom, na ktorý som mala slabosť. A on to veľmi dobre vedel. Vtedy sa mu na líčkach objavili malé jamôčky a ja som sa mohla rovno roztopiť. Vždy to robil. Vždy som ho chcela. No ja som bola nevýrazna. Prekvapujúco. A on bol jeden z tých mačov, ktorého chcela každá a jemu stačilo lusknuť a mal by ju.
"Tak čo nové?" Spýtal sa ma a prerušil moje myšlienkové pochody. Opieral sa o najbliší bycikel a sledoval moje nohy.
"Vlastne dokopy nič. Len som sa presťahovala tu. Bývam u sestry. A novinkou je, že idem na kásting na modelku. Takže dúfam, že mi to výjde"
"Výjde" povedal. A zase ten úsmev. Prešli asi len dve minúty a ja už som mlela z posledného. Moja kondička v poslednom čase stála za nič. Všade ma vlastne vozil Harry, alebo Sam.
"Dobre, to by stačilo. Melieš z posledného." S obrovským nadšením som zliezla zo stepera a opäť som šla za Jacobom. Tento krát sme boli v omnoho menšej miestnosti. Všade na stenách boli zdrkadlá. V rohu kopa žineniek vzorovo uložených na sebe.
"Tu mávam súkromné hodiny" hovoril, zaťiaľ čo si zobral jednu zo žineniek.
"Inak tu máva jedna tanečná skupina tréningy" Položil žinenku predo mňa. " Ale dnes nie" povedal a naznačil mi, nech si sadnem ku nemu dolu. Sadla som si oproti nemu na žinenku. Len tak tak sedel v tureckom sede a pozeral sa na mňa.
"Vieš o tom, že si dosť opeknela?" Spýtal sa, zatiaľ čo sa mi pozeral presne do očí. Ani sa nepohol a stále boli jeho oči uprené na mňa. Jasné že ja som sa pozerala dolu. Nevedela som čo mu mám povedať. Boli sme sami. Zavretí v nijakej miestnosti, kde pravdepodobne nikto nepríde, takže si mohol robiť čo chcel.
"Mm," len som si hmkla a nič nevravela. Radšej
"Dobre. Kašlime na to. Daj si 10 brušákov." povedal mi. Vlastne mi rozkázal.
Ľahla som si na žinenku a on mi chytil nohy. Počítal moje brušáky. Pri poslednom som sa zvalila na žinenku a Jacob sedel nadomnou. Neveriacky krútil hlavou.
"Ty si len dnes k ničomu, alebo si aj obvykle takáto?"
"Ja-Ja len nie som zvyknutá cvičiť" snažila som sa nabrať dych.
"Ale na to že necvičíš, máš dobrú postavu" povedal mi a potom rýchlo dodal "To ti hovorím ako tréner"
"Oh, ďakujem" snažila som sa postaviť. Jacob ku mne načiahol ruku aby mi pomohol. Postavila som sa.
"Myslím, že dnes by sme sa mali na to vykašľať. No zajtra ťa poriadne vytrápim" Hodil na mňa pohľad, akoby sa tešil, že ma umučí k smrti.
"Som rada. A čo zvyšok hodiny?" pri slove hodiny som naznačila úvodzovky. Nebola to hodina. len som sa unavila pri každom pohybe.
"Nič. Môžeš ísť domov" povedal mi a mykol plecami.
"Má prísť pre mňa sestra. Ale až za trištvrte hodinu"
"Tak sa choď obliecť a počkám ťa dole. Pôjdeme niekam" Akurát vzal do ruky žinenku a išiel ju položiť na ostatné.
"Dobre" v pohode som súhlasila. Vlastne, tomu úsmevu som nie, povedať nemohla.
Šla som do šatne a keď som sa vrátila konečne v normálnom oblečení ku pultíku, Jacob sa tam rozprával s tou holkou.
"Môžeme?" spýtal sa ma keď som prišla k nemu.
"Môžeme" zopakovala som jeho otázku, len som ju povedala ako odpoveď. Vyšli sme von a Jacob smeroval pravdepodobne k jeho autu. Otvoril mi dvere a nasadla som na sedadlo spolujazdca. Jacob prešiel popred auto, zaťiaľ čo som si zapínala pás. Keď si nasadol, urobil to isté a naštartoval
"Kam vôbec ideme?" spýtala som sa, keď sme vyrazili.
"Uvidíš." povedal a pokojne sledoval cestu.
***
Auto zastavilo pred nijakou kaviarňou na kraji Londýna.
"A sme tu" povedal pokojne. "A mimochodom, mala by si zavolať Sam, že nemusí ísť po teba" dodal a ja som poslúchla. Vytihla som mobil a naťukala som smsku Sam.
Vošli sme dnu a sadli sme si ku voľnému stolu. Za chvíľu prišla ku nám čašníčka.
"Dobrý deň, vitajte v Blueardine. Čo si dáte?"
"Dva krát karamelové Latté" povedal Jacob a nedal mi šancu si vybrať. Čašníčka si to spokojne napísala na lístok, čo mala so sebou a odkráčala preč.
"Ako si vedel, že chcem Latté?"
"Nevedel" odpovedal pohotovo.
Chvíľu bolo ticho. Len sa na mňa pozeral a ja som sa obzerala po kaviarni. Bola celkom pekná. Vôbec som o nej nevedela. Bolo tu jemne prítmie. Na každom stole bola vo váže jedna ruža, okná boli ozdobené, kadejakými kyticami a hlúposťami a v každom rohu svietila veľká lampa.
"Lucy, Môžem sa ťa na niečo spýtať?" prerušil ticho Jacob.
"Som samé ucho" odpovedala som mu a konečne som mu venovala aj pohľad.
"Je to trápne, ale chcem sa ťa spýtať..." na chvíľu stíchol. "Máš chalana?"
Túto otázku som ozaj nečakala. Nevedela som čo odpovedať, lebo v mojej hlave bol aj tak stále Harry. A v jednej časti mozgu som stále myslela na to, že raním Edovi srdce. Ale ako to vysvetliť Jacobovi?
"Ono je to moc komplikované. Ale povedzme že momentálne nie"
Jacob sa len pousmial. pohľad venoval dolu a opäť na mňa.
"Nech sa páči. Karamelové Latté" prerušila vás čašníčka a položila na stôl dve šálky.
"Ďakujeme" povedali sme naraz.
"Prečo si sa vlastne rozhodla cvičiť?" spýtal sa Jacob a odpil si z kávy.
"To ani nie ja. Skôr sestra. Trvá na tom aby som cvičila, ak sa stanem modelkou" Jacob sa na mňa chápavo pozeral.
"Takže takto to je" povedal akoby sám pre seba. V tom mi v kabelke zapípala smska.
Od: Harry
Čo tu sakra robíš?
"Čo?" spýtala som sa samej seba a stále si v mysli čítala Harryho smsku. Konečne som odvrátila pohľad od mobilu a obzerala som sa dookola po kaviarni.
"Čo sa deje?" spýtal sa ma Jacob, no moja myseľ bola zaplavená Harrym a nedokázala som vnímať Jacoba. V tom som si ho všimla. Harry sedel pri stole pre dvoch rovno za nami. Preto som si ho najprv nevšimla. Sedel tam s nijakým dievčaťom. No nevyzerala moc mlado. Typujem tak 26-27. Bola pekná. Mala dlhé hnedé vlasy. Harry sa pozeral na mňa a naznačil mi, že mi ide napísať. Prikývla som a snažila som sa začať vnímať Jacoba, ktorý mi luskal prstami priamo pred očami.
"Už ma vnímaš?" spýtal sa ma, keď som mu konečne venovala pohľad.
"Jasné. Sorry. Nič sa nedeje." len čo si mu odpovedala, došla ti správa.
"Kto ti furt píše?" spýtal sa ma a snažil sa rozlúštiť, čo je napísané na displayi môjho mobilu.
"Nikto" odpovedala som, no už dávno som mysľou čítala, čo mi napísal Harry
Od: Harry
Za dve minúty choď na wecko. Počkaj ma v tej chodbičke. Musíme sa porozprávať.
Zopakovala si si pokyn v hlave.
"Lucy, vážne. Čo sa deje?" spýtal sa ťa.
"Hmm. Nič. Jacob. idem na wecko. Je mi nijako čudne" povedala som a postavila som sa pomaly zo stoličky. Pohľadom som skontrolovala, či ma Harry vidí. Videl. Smerovala som teda ku weckám. Oprela som sa o stenu hneď za rohom a čakala, kedy sa tam zjaví Harry.
"Čo tu robíš?" Ešte poriadne nebol pri mne a už na mňa vyhúkol
"Bola som v posilke a tréner ma pozval na kávu"
"Tréner?" opýtal sa podozrivo.
"Áno tréner" Vôbec nemusí vedieť, že ho poznám dlhšie.
"Ty si dobrá sviňa? Vieš o tom?" povedal mi a päsťou udrel do steny vedľa mňa. No nechal ju tam. Stála opretí o stenu presne oproti mne a pozeral sa na mňa. Vyzeral dosť desivo.
"Harry. Ukľudni sa. Je to len tréner"
"A preto sa po tebe stále pozerá. Aj tak ťa chce len pretiahnúť." povedal dosť úprimne.
"A keď sme pri tom. Tak s kým si tu ty? Hmm?" povedala som pyšne.
"Je to riaditeľka spoločnosti s ktorou máme uzatvoriť zmluvu. Preboha má asi 30! A ju ju aspoň nevyzliekam pohľadom!"
Tak toto mi ozaj nevyšlo.
"No a čo. Nevyčítaj mi nič. Každý sme tu z niekým iným."
"Ale ja tu chcem byť s tebou" povedal stále neahnevane, no pomaly zužoval priestor medzi nami.
"Harry" vyšmykla som sa mu. Aj keď moje druhé ja chcelo zostať opreté o stenu a pobozkať Harryho.
"Nechápem čo ti vadí" spýtala som sa ho pokojne.
"Nechápeš? Si tu s niekym. O kom neviem ani že existuje. Očividne s tebou flirtuje a ja s tým nemôžem nič urobiť. Veľmi dobre vieš, čo k tebe cítim..." Chcel pokračovať.
"Harry. Toto nevyťahuj. Ako som mala vedieť, že tu budeš? Ja som ani nevedela kam s ním idem!"
"Dobre. Kašlime na to. Ja už pôjdem pomaly domov. Tak nech ťa pekne ten tvoj tréner odvezie domov a o 8 prídem po teba."
"Čože?!" Hodila som na neho pohľad či mu šibe, alebo niečo podobné. No kým som sa spamätala Harry bol na polcete ku stolu.
"Čo si tam robila tak dlho?!" spýtal sa ma Jacob, keď som sa konečne posadila na svoje miesto.
"Nič. Len mi je zle. Mohol by si ma už odviesť?" snažila som sa nenápadne odísť z toho dá sa povedať rande.
"No jasné"
Zvyšok cesty prebehol vlastne mlčky. Cítila som sa trápne niečo povedať. Pri ňom to bolo niečo iné ako keď som s Harrym. No práve toho som sa obávala. Harry. Ešte dnes budem s ním. Neviem prečo chce byť so mnou. V hlave som mala asi milión myšlienok.
"Lucy, kde teraz?" spýtal sa ma na cestu Jacob. Až potom som sa obzrela kde vlastne sme. "Na najbližšej do prava a potom ma môžeš vyhodiť pri parku.
"Dobre" povedala zase to ticho. Bolo to celé divné. Pravdepodobne na mňa nehovoril, pretože si myslel že mi je ozaj zle.
"Sme tu" prerušil moje rozmýšľanie.
"Ďakujem ti krásne za odvoz. Už musím. Je mi ozaj zle."
"Zvládneš to?" spýtal sa starostlivo a pohladil ma po ramene
"Zvládnem" Nahodila som falošný úsmev, otovrila som si dvere a smerovala som čo najrýchlejšie domov. Ešte som sa otočila či už Jacob odišiel. No stále tam stál a kontroloval moje kroky. Až keď sa mi konečne stratil z dohľadu, sadla som si na lavičku a tvár som si skryla do dlaní. Spomínala som na to, kade som šla tedeto naposledy. Bolo to s Harrym. Šiel ma odprevadiť aj napriek tomu, že to bolo celé nahraté.
Keby som bola tušila čo ma tu čaká, tak zostanem doma na Slovensku.
***
Bolo presne sedem hodín večer. Viem to, pretože som sa stále čučala do mobilu a čakala som správu od Harryho, že to možno odvolá. No namiesto toho mi do izby vošla Sam.
"Ty sa ešte nechystáš? O ôsmej je tu Harry" oznámila mi akoby sa nechumelilo.
"Čakám či to náhodou neodvolá" odpovedala som jej asi prvý krát za moje žitie v Londýne úprimne.
"Ty s ním nechceš ísť?" prisadla si ku mne na posteľ a ja som si sadala na kraj postele a oprela som si hlavu o stenu.
"Vlastne ani nie"
"Lucy." začala pomaly Sam. Sadla si oproti mne do tureckého sedu. "Bola som s ním pár krát von. No len raz odkedy pozná teba. Predtým, ako ťa poznal sme sa bavili o kapele, prípadne o mojej robote. Nič iné. Prípadne občasné žartíky z okoloodúcich alebo čašníkov. Ale naposledy si bola naša téma ty. V živote a to ti prisahám, že nikdy v živote som nevidela chlapa viac zamilovaného ako je on. Prečo ho odmietaš?"
Po vypočutí tohto monológu sa mi tisli slzy do očí. Vedela som, že ma chce, ale nie že až tak beznádejne.
"Ja ho neodmietam. Ja sa jednoducho bojím toho, že by som mala randiť s niekym, koho pozná celý svet." Tak a je to vonku. Pomyslela som si.
"Skôr by si si mala uvedomiť, že s tebou chce byť medzinárodne známa celebrita" povedala a jednoducho vypochodovala z izby
"A Lucy?" zastavila sa ešte pri dverách.
"Začni sa už chystať" usmiala sa a zavrela za sebou dvere.
Rozmýšľala som nad tým monológom, ktorý mi pred chvíľkou predniesla. Nemohla som si byť istá, že hovorí pravdu. Ale z nijakeho dôvodu som jej verila. Predsa len. Je to sestra.
Ešte chvíľu som ostal tupo zízať na protiľahlú stenu izby. Premiestnila som pohľad na hodinky. Trošku som sa zdesila, keď som zistila že moja chvíľa trvala skoro 40 minút. Okamžite som vystrelila k šatníku. Nemala som poňatia, kam ma Harry vezme. Chcela som mu napísať smsku a opýtať sa. Správu som napísala asi tri krát. No tri krát na to som ju zmazala a prezerala som si všetky veci v šatníku. Hlavou mi stále behalo, kde ma vezme. No aj tak na Londýn spoľahnutie nie je. Pohľad mi teda skĺzol k rifiam. Jedny som si na seba teda hodila. K tomu biele tričko s výstrihom do Véčka a jemne ružovučké sako. Akurát som sa stíhla namaľoval a vybrať doplnky, keď sa domom rozoznel zvuk zvončeka.
"Idém" ozvalo sa z dola. Posledný pohľad do zrdkadla a zišla som dole.
Harry štebotil so Sam. Fakt nechápem, prečo sa nezamiloval radšej do Sam. Ona by s ním možno bola. Ona by s ním teda chcela byť. Prečo ja? Veď sme si so Sam celkom podobné.
"Ahoj" To ahoj prerušilo moje rozmýšľanie. "Môžeme?" spýtal sa, keďže som neodpovedala.
Len som pohla hlavou dole a hore na znak súhlasu. Obula som si plné opätky. A mohli sme ísť.
Harry mi otvoril dvere auta a mohla som si nasadnúť. Sadol si pred volant ale nenaštartoval.
"Lucy" začal hovoriť. Chcel ešte niečo, vedela som to, no ja som ho prerušila
"Harry. Kašli na všetko, čo sa doteraz stalo. Spravíme jednu čiaru za všetkým čo sa udialo, odkedy sme sa stretli. Začnime proste. Proste úplne odznova."
Toto zrejme nečakal. Len tak sme sedeli v aute a pozerali sme sa na seba. Po chvíli Harry položil ruky na volant. Z hlboka sa nadýchol a rukymi si prešiel po stehnách.
"Dobre" povedal a pozrel sa na mňa. Akoby chcel vidieť, ako budem reagovať.
"Ale" povedal vyšším tónom hlasu. "Ver mi, že niekdy na nič z toho nezabudnem. Môžeme to prestať spomínať, ale stalo sa to a to nezmeníš."
"Takže mi to ideš vyčítať? Tak potom nechápem, na čo som tu." povedala som mu, ale už nahnevane. Ja chcem na všetko zabudnúť, no jemu sa to asi nepodarí.
"Pozri Lucy" povedal a chytil mi ruku a skryl do jeho veľkých dlaní. "Keď som zaspával, mal som pred očami to čo som videl na tej párty. Keď som išiel náhodou okolo Starbucksu, spomenul som si na tie fotky čo sme sa tam fotili. Keď som išiel okolo parku, videl som nás tam, ako ťa odprevádzam domov. Keď som u mňa, vidím ako si si v kuchyni vyťahovala z mraziaku zmrzlinu, ako si si robila sendviče, bez toho, aby si vedela kde čo je, no všetko si našla. Keď idem po schodoch, vidím ako som ťa tam niesol, alebo ako si po nich schádzala v tých krásnych šatách. Keď sme s chalanmi v štúdiu, vidím, ako si tam sedela na gauči a ja som sa ťa snažil so všetkými zoznámiť. Vidím ťa všade, kde som. Všetko mi ťa pripomína a.."
"Harry" Musela som ho stopnúť. Nedokázala som sa ubrabiť slzám. On si pamätal snáď každú sekundu, ktorú som s ním bola.
"pššt" utrel mi slzu, ktorá mi stekala po líci a objal ma. Začala som plakať, na jeho čisto biele tričko.
"Lucyy" snažil sa ma utíšiť, no moc mu to nešlo. Stále sa mi v hlave opakovali slová, ktoré hovoril. Pustil ma a podal mi z boxu vreckovky. Konečne naštartoval auto a pohli sme sa.
"Ka-Kam ideme?" zajachtala som.
"Ku mne" povedal stručne a stále sledoval cestu upreným pohľadom
- No a za časť môžete ďakovať úžasnej REBČEKE! (Cmuk cica! :*)
No a čo sa týka pridávania. Budem sa to snažiť písať nijako pravidelne, ale či to budem stíhať nedele a stredy to neviem. Každoopádne dúfam, že sa vám časť páči, pretože som ju písala dve noci a práve budú pomaly tri hodiny a ja som to konečne dopísala! A ešte sa vám chcem ospravedlniť, že to trvalo tak dlho :)
A samozrejme otázky:
1.) Myslíte si že medzi Jacobom a Lucy bude niečo viac?
2.) Čo sa stane u Harryho?
3.) Privítali by ste druhú sériu príbehu?
-Monica x
- No a za časť môžete ďakovať úžasnej REBČEKE! (Cmuk cica! :*)
No a čo sa týka pridávania. Budem sa to snažiť písať nijako pravidelne, ale či to budem stíhať nedele a stredy to neviem. Každoopádne dúfam, že sa vám časť páči, pretože som ju písala dve noci a práve budú pomaly tri hodiny a ja som to konečne dopísala! A ešte sa vám chcem ospravedlniť, že to trvalo tak dlho :)
A samozrejme otázky:
1.) Myslíte si že medzi Jacobom a Lucy bude niečo viac?
2.) Čo sa stane u Harryho?
3.) Privítali by ste druhú sériu príbehu?
-Monica x












Comments
waa užasne snaž sa pridavat co najrychlejsie :)
A-podla mna on bude chciet ona nie
B-hmm nemam tusenia preto pridaj cast
C-najprv nech skonci prva seria a ptm by sa uvidelo ze by bolo co tam pisat
1.to apsolutne netusim ale on vyzeral ze by aj zaujem mal ale teraz ked sa harry s lucy uzmierili tak neviem
2.bude pusa? neviem 3.podla mna hej ale najprv dokonci toto a je to super cast a tes ta prosim aby si pridala co najrichlejsie
1.Dúfam že nie
2.Netuším
3.Jasné
Časť úžasná ako vždy :3 len chcem povedať, že je rozdiel medzi slovami 'nijaký' a 'nejaký'.. ty všade píšeš nijaký (=žiadny), aj keď by tam malo byť nejaký..
2. Nothing special ? 3. Jasné :3
a k otázkam: 1. Myslím že hej ale dúfam že nie
1. nieeeee!
2:Nemam paruuu
3.Annooooooooooooo 
[5]: Vždy to pokazím, preto píšem len jednu verziu
DDD A každý to pochopí
Ale ďakujem za upozornenie ;)
1.) Si zákerna takže určite niečo spravíš a ja ťa budem vraždiť v škole! Ale s láskou ♥
2.) Netrúfam si povedať, nechám sa prekvapiť.
3.) Jasne!!!!!! ♥
žena, úplne som zažratá do tochto príbehu :3 Opávaž sa to pokaziť tým, že Lucy a Harry nebudú na konci spolu
Oni musia!! S láskou tvoja milovaná Rebečka :3
1) no jako on by asi chtěl
jinak krásný příběh 
2)netuším
3) sice nevím jak skončí první ale druhá by určitě nemusela být špatnáá