
Ďalší diel pridám, až keď tu bude aspoň 15 komentárov ;)
Vopred sa chcem poďakovať za komentáre k minulému dielu :)
Prepáčte, že ste tak dlho museli čakať, no som chorá a vôbec som nemala naladu písať :/
Vopred sa chcem poďakovať za komentáre k minulému dielu :)
Prepáčte, že ste tak dlho museli čakať, no som chorá a vôbec som nemala naladu písať :/
Konečne naštartoval jeho auto. Daroval mi ešte jeden súcitný pohľad a vyšiel z parkoviska znovu na cestu. V aute vládlo absolútne ticho. Nebola som schopná nič povedať. Chcela som prelomiť to ticho medzi nami no zakaždým keď som otvorila ústa sa mi hlas zasekol niekde v hrdle a ja som nebola schopná vydať zo seba ani jeden tón.
Nastal pondelok a ja som bola znova v škole. Hodiny ubiehali dosť rýchlo a ja som bola čoraz nervóznejšia. Úspešne som sa vyhýbala Horanovi, no vedela som, že sa s ním stretnem či chcem alebo nie. Dnes mám s ním hodinu. Dokonca dve. Môj žalúdok bol ako na vode keď odzvonilo na hodinu a on vošiel do triedy. Celá som stuhla a snažila som sa pozerať všade inde len nie na neho.
"Hej, Sarah, si v poriadku?" Šťuchla do mňa moja najlepšia kamarátka. Pozrela som na ňu a ticho som zašepkala, že sa nič nedeje. Nevyzerala, že by mi to uverila, no ďalej sa nič nepýtala, za čo som bola naozaj vďačná.
Celú hodinu som sa dívala radšej do svojho zošita a snažila som sa tváriť prirodzene, no moc mi to nešlo, lebo som na sebe stále cítila jeho pohľad. Hodina sa mi zdala byť nekonečne dlhá a v mysli som odpočítavala ostávajúce minúty do zvonenia.
Keď sa konečne triedou rozoznel zvonček vyletela som z triedy ako prvá. Nechcela som riskovať, že sa s ním stretnem. Nebola som pripravená mu odpovedať na jeho otázky. Prišla som ku skrinkám kde som si vymenila knihy a šla som do ďalšej učebne na hodinu. Táto ubehla pomerne rýchlo no teraz som bola pre zmenu sklamaná pretože prichádza gitara s Niallom. Môj obľúbený predmet sa teraz stáva mojou nočnou morou. Vydala som sa k triede a v hlave som zvažovala všetky možnosti čo by som mohla spraviť aby som nemusela ísť na gitaru. Zavolám mame, že mi je zle? Vynechám hodinu a nepôjdem na ňu? Alebo to jednoducho pretrpím?
Vošla som do triedy a zbadala som ho sedieť na stole. Len čo ma zbadal, doširoka sa usmial a postavil sa na nohy.
"Ahoj Sarah."
"Dobrý." Zamumlala som popod nos a snažila som sa vyhnúť očnému kontaktu s ním. Sadla som si na stoličku ako vždy a zobrala som gitaru.
"Tak? ... Čo budeme preberať dneska?" Povedala som, bez toho, aby som sa na neho pozrela. Nič nepovedal. Prisunul si stoličku tesne oproti mne a zobral mi gitaru. To ma donútilo pozrieť sa na neho. Bola som zmätená.
"Čo sa stalo? Prečo mi vykáš?" Povedal trochu tichšie a pozrel sa na mňa. Nič som nepovedala, pretože som nevedela čo mám povedať a tak som sa radšej pozrela do zeme. Zdvihol svojimi prstami moju bradu a donútil ma sa na neho pozrieť. Pozeral na mňa tými jeho dokonalými očami a ja som si uvedomila, že ho chcem pobozkať. Moja myslel bola v chaose a nevedela som si zatriediť myšlienky. Srdce mi začalo byť ako o závod a dych sa mi zrýchlil.
"To je absurdné." Zašepkala som zo zlomeným hlasom a stále som sa mu dívala do očí.
"Čo je absurdné?" Zašepkal mi na späť a bol tak blízko mňa, že som cítila jeho teplý dych na mojich perách. Telom mi prešiel mráz a ja som sa zachvela. Musel to cítiť aj on, keďže ma stále držal za bradu a nútil ma dívať sa do jeho dokonalých očí.
"Všetko toto."
"Definuj všetko." Musela som sa na tomto zasmiať. Bol rozkošný. Naozaj veľmi rozkošný a moja túžba pobozkať ho, bola stále väčšia a väčšia.
"Si rozkošná, keď sa smeješ. Chcem aby si sa smiala stále." Nič som nepovedala. Mojou odpoveďou bol pre neho len môj úsmev. Naklonil sa ku mne ešte bližšie a naše pery boli od seba len pár centimetrov. Váhala som. Mám prekonať tú vzdialenosť a spojiť naše pery, alebo sa mám odtiahnuť? Moja myseľ mi vraví aby som sa odtiahla, no tak veľmi som túžim ochutnať jeho bozky. Zhlboka som sa nadýchla a nasala som nosom jeho vôňu ktorá ma omámila. Vonia dokonalo.
"Hej, Sarah, si v poriadku?" Šťuchla do mňa moja najlepšia kamarátka. Pozrela som na ňu a ticho som zašepkala, že sa nič nedeje. Nevyzerala, že by mi to uverila, no ďalej sa nič nepýtala, za čo som bola naozaj vďačná.
Celú hodinu som sa dívala radšej do svojho zošita a snažila som sa tváriť prirodzene, no moc mi to nešlo, lebo som na sebe stále cítila jeho pohľad. Hodina sa mi zdala byť nekonečne dlhá a v mysli som odpočítavala ostávajúce minúty do zvonenia.
Keď sa konečne triedou rozoznel zvonček vyletela som z triedy ako prvá. Nechcela som riskovať, že sa s ním stretnem. Nebola som pripravená mu odpovedať na jeho otázky. Prišla som ku skrinkám kde som si vymenila knihy a šla som do ďalšej učebne na hodinu. Táto ubehla pomerne rýchlo no teraz som bola pre zmenu sklamaná pretože prichádza gitara s Niallom. Môj obľúbený predmet sa teraz stáva mojou nočnou morou. Vydala som sa k triede a v hlave som zvažovala všetky možnosti čo by som mohla spraviť aby som nemusela ísť na gitaru. Zavolám mame, že mi je zle? Vynechám hodinu a nepôjdem na ňu? Alebo to jednoducho pretrpím?
Vošla som do triedy a zbadala som ho sedieť na stole. Len čo ma zbadal, doširoka sa usmial a postavil sa na nohy.
"Ahoj Sarah."
"Dobrý." Zamumlala som popod nos a snažila som sa vyhnúť očnému kontaktu s ním. Sadla som si na stoličku ako vždy a zobrala som gitaru.
"Tak? ... Čo budeme preberať dneska?" Povedala som, bez toho, aby som sa na neho pozrela. Nič nepovedal. Prisunul si stoličku tesne oproti mne a zobral mi gitaru. To ma donútilo pozrieť sa na neho. Bola som zmätená.
"Čo sa stalo? Prečo mi vykáš?" Povedal trochu tichšie a pozrel sa na mňa. Nič som nepovedala, pretože som nevedela čo mám povedať a tak som sa radšej pozrela do zeme. Zdvihol svojimi prstami moju bradu a donútil ma sa na neho pozrieť. Pozeral na mňa tými jeho dokonalými očami a ja som si uvedomila, že ho chcem pobozkať. Moja myslel bola v chaose a nevedela som si zatriediť myšlienky. Srdce mi začalo byť ako o závod a dych sa mi zrýchlil.
"To je absurdné." Zašepkala som zo zlomeným hlasom a stále som sa mu dívala do očí.
"Čo je absurdné?" Zašepkal mi na späť a bol tak blízko mňa, že som cítila jeho teplý dych na mojich perách. Telom mi prešiel mráz a ja som sa zachvela. Musel to cítiť aj on, keďže ma stále držal za bradu a nútil ma dívať sa do jeho dokonalých očí.
"Všetko toto."
"Definuj všetko." Musela som sa na tomto zasmiať. Bol rozkošný. Naozaj veľmi rozkošný a moja túžba pobozkať ho, bola stále väčšia a väčšia.
"Si rozkošná, keď sa smeješ. Chcem aby si sa smiala stále." Nič som nepovedala. Mojou odpoveďou bol pre neho len môj úsmev. Naklonil sa ku mne ešte bližšie a naše pery boli od seba len pár centimetrov. Váhala som. Mám prekonať tú vzdialenosť a spojiť naše pery, alebo sa mám odtiahnuť? Moja myseľ mi vraví aby som sa odtiahla, no tak veľmi som túžim ochutnať jeho bozky. Zhlboka som sa nadýchla a nasala som nosom jeho vôňu ktorá ma omámila. Vonia dokonalo.
%3












Comments
Krasne
doufam ze se polibi :)
dokonala :) :) dalšiu
jéj uzastné nech je tu rýchlo 15 komentárov už sa neviem dočkať na pokračovanie

skvela cast no PRECO taka kratka ved si mala dost casu som myslela ze sa zblaznim ked tu nebude do dvoch dni 15 komentov

Oh nech si daju pusu!! :) je to dokonale!! :)
dalsiu je to super
♥ goš ! Milujem túto poviedku !
Úplne mega je tento príbeh :) proste super :)
páni to je úžasne nemozem z toho

Krasne :)))
Ze sa nehanbis odseknut to v tom najlepsom...! Je to dokonale...
dokonaleeeeeee musis dat dalsiu
Krásne
prosíím ďalšiu :)
Čože?? Uuuplne brutal! Proste dalsiu cast!! Potia sa mi ruky od nedockavosti :)) Uplne som sa zamilovala :3
daj ďalšiu prosíim
Silno prosim o novu ;) uz je 16 komentov :) prooosssssiiiiim