
Ty si debil! Jasné že mám dievča!" "Jasné že nemáš" " Tak mi to dokáž! Poď so mnou a s Eleanor na dvojité rande. Napríklad do Starbucksu! Alebo na večeru. Na romantickú večeru, to bude lepšie!" Telom mi prešlo asi tisíc ihličiek.. Hádal som sa s ním ako chorá vrana a pri tom som vedel, že klamem len sám seba. Jasné že žiadne dievča nemám. "Dobre" povedal som. Ale nevedel som ako si zoženiem dievča do dneska večera. Ozaj neviem. Louis odo mňa konečne odišiel a tak som sa snažil niečo vymyslieť. Napadlo ma asi milión vecí. Stačilo by vlastne keby som vyšiel pred dom a mám tam kopu pištiacich fanúšičiek, ktoré by so mnou bez váhania šli na rande. Ale ja potrebujem nijakú ženu, ktorá Louisovi vyrazí dych! Napadala mi jediná vec. Zobral som do ruky mobil a vytočil číslo Samanty. Samanta bola moja stará známa kamarátka. Obaja sme z Chersire. Milujeme to tam a chodili sme spolu na druhý stupeň. Obaja sme sa ale presťahovali do Londýna. Ja kvôli skupine a ona kvôli modelingu.
"Prosím?!" ozvalo sa v telefóne. "Ahoj Samanta, tu je Harry Styles, potrebujem od teba jednu láskavosť!" "Akú?!" spýtala sa. "Určite mi budeš vedieť pomôcť, vieš hádal som sa s kamarátom a vyšlo zo mňa že mám krajšie dievča ako on. No a teraz potrebujem nijakú kočku, aby šla so mnou akože na rande" vysvetlil som jej stručne situáciu. "Bože ty si teľa, ale myslím že by si mohol ísť s mojou sestrou, dám ju dokopy a pošlem ju k tebe. Len ona to neurobí zadarmo" povedala mi Samanta a mne bolo jasné čo tým myslí. "To je v pohode, potom sa nijako dohodneme a môžem prísť aj ja po ňu" "Nemusíš, prídem rada. Idem s ňou teda čosi urobiť, vidíme sa" "Ahoj" No a bolo. Presne viem komu mám volať. Dal som sa dokopy teda aj ja. Rifle, biele tričko a obyčajnú mikinu na to. Rukou som si prešiel cez vlasy a bolo. Zapol som si telku a dojedal som oriešky s ktorými sme sa s Louisom obhadzovali. Samozrejme som jedol tie čo ostali v miske. Konečne som počul zvonček a vedel som, že je to Samanta. "Ahoj Harry" Usmiala sa na mňa a vedľa nej stálo dievča, veľmi pekné dievča "Ahoj Sam" pozdravil som sa, dal jej pusu na líce a chcel som si spýtať ako sa volá. "Toto je Lucy" predbehla ma. "Teší ma" podali sme si diplomaticky ruky a baby vošli dnu. "Takže čo mám robiť? A podstatná otázka, koľko za to dostanem?!" hneď vyletela Lucy. "Prestaň" zastavila ju Sam. "Prepáč, ale ona je.. no inak je iná" Zasmial som sa. Bolo mi to jedno "Podľa toho ako to dopadne" povedal som Lucy a ona sa nútene usmiala. "No nič. Idem ja. A Lucy nech je do polnoci doma." povedala Sam vážne keď bola na odchode. Hneď na to sa však zasmiala "Ale nie, s ňou toľko nevydržíš" A odišla. Zostali sme tam stáť ako také paká. "No takže pýtam sa tretí krát. Čo mám robiť?!" Tupo som sa usmial "No máš sa tváriť ako moje dievča. No a na konci dňa sa rozídeme a už máš odo mňa do smrti pokoj." povedal som stručne. "No nebudem. Potom mi dáš ešte peniaze a až POTOM sa skutočne neuvidíme!" Jasné že som sa musel zasmiať! To dievča bolo neskutočné! Bolo mi jasné že to robí ozaj len kvôli peniazom! "Jasné" povedal som a potom nastalo to trápne ticho. Lucy sa odrazu vybrala smerom do kuchyne, rýchlo otvorila chladničku, potom mrazničku a zase chladničku. Nakoniec si z mrazničky vybrala vanilkovú zmrzlinu, vybrala si zo šuplíka lyžičku, sadla si pred telku a začala jesť. Ja som len stále na mieste a žasol nad ňou. Celkom ako doma. Potom ma dorazila otázka "Nedáš si?!" "Nie vďaka" odmietol som vlastnú zmrzlinu a sadol som si ku nej. Bolo to vo svojej podstate pekné dievča. Mala dlhé hnedé vlnité vlasy. Mala na sebe bielu košeľu zakasanú v rifliach. Mal pekný úsmev a v kombinácií s hnedými vlasmi nezvyčajne modré oči. Očividne nebola zvyknutá byť namaľovaná. Samanta si dala ozaj záležať. "Noo" prerušil som ticho. "Mali by sme sa viac spoznať. Za polhodinu vyrážame" Lucy bez slova olizla lyžičku od zmrzliny, zatvorila nádobu so zmrzlinou a položila to na stôl pred seba "Tak čo by si chcel vedieť!?" otočila sa smerom ku mne. "No, tak ja neviem, napríklad, Koľko máš rokov, čo rada robíš keď máš voľno, akú hudbu počúvaš, Ako.." "No! To by zatiaľ stačilo. Takže mám 18, práve som dokončila moje skúšky, takže mám celé dni voľno a najradšej som predsa so svojím krásnym priateľom" "Počkaj ty máš priateľa?!" zastavil som ju. Lucy si plesla po čele. "Bože nieee! Ale máš to byť ty! Tvárim sa tak pred tvojim kamarátom nie?" Až sa mi uľavilo. "Jáj jasné! A tá hudba?!" spýtal som sa. "Všetko okrem vás." "Ale no ták" "No vážne!" začala sa smiať. Bolo mi jasné že to tak nie je a navyše bola neskutočne rozkošná! Smiala sa tak zlato! "No dobre! Tak počúvam vás, len nie všetky pesničky sa mi páčia" povedala mi "A ktoré sa ti nepáčia?!" spýtal som sa. "Napríklad, noo... tá.. no dobre, všetky sú dobré!" Zasmial som sa jej "Vidíš!" "A teraz ty. Povedz mi niečo o sebe!" povedala mi a ja som zostal trošku v šoku, pretože toto sa ma vlastne ešte nikdy nikto nepýtal. Všetci už vedia o mne, alebo teda o nás všetko a ja som odrazu zamrzol a nevedel som, čo mám povedať. "Harry! Haloo!" To ma trošku 'zobudilo'. "No však vieš, som Harry, mám 18. Milujem hudbu a spievam už od mala. Vždy som chcel byť spevákom. Pracoval som v pekárni a mal som len tri baby." "Tri?!" Skočila mi do rečí "Akože hovoríš len tri?! Ja som mala jedného chalana! Aj ten sa so mnou rozišiel, kvôli tomu, že som mu kúpila na Valentína, to čo nechcel". "Musel byť debil" povedal som. Lucy sa pozrela do zeme, bolo mi jasné, že to je téma, ktorú nechce rozoberať. "No mali by sme pomaly vyraziť" zmenil som hneď tému. "No jasné, len sme nespravili jednu vec." povedala mi s mätúcim pohľadom. "Čo?!" spýtal som sa. Lucy sa ku mne naklonila a pobozkala ma.
"Hotovo" povedala, zobrala zmrzlinu a odložila ju naspäť. "No ideme nie?!" povedala a s úsmevom mierila do chodby. Ja som stále sedel na gauči a bol som trošku mimo. "Harry! Poď už!" hnala ma a tak som šiel za ňou, dal som si nijaké topánky, čo som mal po ruke a vyšli sme z domu. Vyšli sme samozrejme ďalej od seba, aby nezačali fanúšičky zase čosi riešiť. Nasadli sme do auta a išli sme za Louisom a El. "Takže nezabudni. Tvár sa.." nestihol som dopovedať a Lucy dokončila vetu za mňa. "áno. Budem sa tváriť že som tvoje dievča. Sme spolu mesiac a sme ten najšťastnejší párik na svete." A prevrátila oči. Musel som sa zasmiať. "Čo je vtipné?!" "nič, nič" zakrútil som hlavou a odbočil som smerom ku Louisovi. Konečne som zastal pred jeho domom. "No konečne si tu ty kučierka moja jediná" povedal mi Louis. "Nasadni mrkva " povedal som mu. Bežné. "Ahoj El." Pozdravil som sa. "Takže Louis, El, toto je Lucy. Lucy, toto je Louis a El" Lucy sa otočila a usmiala sa na Louisa. "Teší nás" povedal Louis s úsmevom. Bolo vidno že je zaskočený. On si myslel že ja klamem. Aj keď to vlastne robím. "Takže Starbucks?!" spýtal som sa Louisa. "Nie vymyslel som niečo iné." Povedal mi. Lucy na mňa vypleštila oči. Zrejme bola pripravená na Starbucks. "A kam?!" "Ja ťa budem navigovať. Choď len smerom von z mesta" povedal mi. Tak som poslúchol a šliapol na pedál. "A najbližšej z mesta doprava" dodal rýchlo. Potom sme šli ešte asi tak milión doprava a dva milióny krát doľava. Nakoniec sme zastali pred nijakým malým fast foodom. "Tu sa najeme. Je to ďaleko a nikto tu nechodí. Budeme mať pokoj." Oznámil Louis a spoločne s El vystúpili s auta. El vyzerala tak, že bola zvyknutá tu chodiť. Obaja vystúpili a ja s Lucy sme zostali sedieť dnu. "Ja som si myslela že pôjdeme do Starbucksu!" šepkajúc mi nahnevane oznamovala Lucy. "To som si myslela aj ja" povedal som a vystúpili sme. Chytili sme sa na chvíľu za ruku a vošli dnu. Každý sme si čosi objednali. Sadli sme si za stôl a začali jesť. Louis sa stále pozeral na Lucy a Lucy na mňa. Asi sa jej to moc nepáčilo. Sem-tam som ju pohladkal po kolene a venoval úsmev. Muselo to pôsobiť aspoň trošku dôveryhodne "Tak Lucy, ako dlho si s Harrym?!" spýtal sa Louis. Lucy vedela čo má povedať. "Niečo cez mesiac." Povedala a odhryzla si zo svojho kebabu. "A aký je Harry?!" Spýtal sa Louis a mne až zabehlo "Čo Harry?!" spýtal sa ma Louis. Snažil sa tváriť vážne. Ale na tom ako ma Lucy bije po chrbte, ja sa dusím a Eleanor od smiechu vyprskla kúsok kapusty... no asi mu to nevyšlo a začal sa neskutočne smiať. "Idem na wecko" povedal keď sa situácia ukľudnila." Že vy spolu nechodíte?!" Konečne sa ozvala El. "Ako si na to prišla?!" spýtal som sa pohotovo. "Viete. Ono keď sa dvaja naozaj milujú, ono to vyzerá inak. Celkom inak. Odvtedy, ako ste spolu, Lucy nedostala ani jednu pusu, za ruku ste sa držali asi pol minúty, kým sme prešli od auta dnu a navyše teraz nesedíte ako zamilovaný pár, ale ako známi, ktorí sa stretli po 10 rokoch a nemali si čo povedať" Došli mi slová. Odrazu sa Lucy začala nekontrolovateľne smiať. "Nie. Sme spolu. Len ja nechcem, aby to niekto vedel. Tak sa k Harrymu chovám na verejnosti s jemným odstupom. Inak ho skutočne milujem" povedala a vlepila mi bozk. El sa usmiala. "No dobre. Verím vám" povedala. Lucy si prisunula ku mne stoličku. Medzi tým prišiel Louis a my sme dojedli, tak som dal moju ruku Lucy cez pás a ona si oprela hlavu o moje rameno "Koľko je hodín?" Spýtala sa ma Lucy. "Pol jedenástej" oznámil som jej. "Keby sme už šli?!." Povedala "Aj tak už zatvárajú. Takže môžeme" Louis si zobral svoje hranolky do ruky a šli sme. Najprv som vysadil El s Louisom a teraz mi zostala už len Lucy. "Tak ale s tou El to bol ochlp." Povedala mi v aute. "To teda bol. Ďakujem, že si ma zachránila" "Harry mohol by si ísť teraz doprava?!" Neváhal som a zatočil som. "Zastav tu niekde." Povedala. Odstavil som auto na kraj cesty. Boli sme pri parku. "Odtiaľto už prejdem domov" povedala Lucy a chcela vystúpiť. "Nie!" zastavil som ju. Idem ťa aspoň odprevadiť." Vybral som teda kľúče zo štartovača a šiel som s ňou. "Nemusíš" povedala mi. "Ale chcem" Vyšli sme z auta a smerovali sme do parku. "Sadneme si?!" spýtal som sa asi po minúte ticha, keď sme šli okolo lavičky. "Ponáhľam sa domov" povedala mi no jasné že to nebola pravda. Sam mi predsa povedala, že ju mám doviesť do polnoci, takže času sme ešte mali dosť. "No ako povieš" pokračovali sme teda v ceste. Celý čas bolo ticho. Ani jeden z nás neprehovoril. V okolí bolo počuť len šum lístia a zopár ľudí. "Tak tu bývam" povedala mi, keď sme došli na koniec parku na pokojnú ulicu. Stáli sme pred veľkým domom s obrovskými vstupnými dverami. "No tak dúfam že sa ešte vidíme. A..." začal som vyberať peňaženku. "Nech sa páči" podal som jej 500 libier. "Díki" povedala zakývala mi a zmizla v dverách.
-Dúfam, že sa vám prvá časť páčila :)
1.) Co myslíte, ako sa znovu stretnú?
2.) Aký je váš názor na začiatok poviedky?
-Nezabudnite že na ďalšiu časť potrebujem aspoň 10 komentárov! Časti budú vždy pridávané v nedeľu a stredu :) -Monica x
"Hotovo" povedala, zobrala zmrzlinu a odložila ju naspäť. "No ideme nie?!" povedala a s úsmevom mierila do chodby. Ja som stále sedel na gauči a bol som trošku mimo. "Harry! Poď už!" hnala ma a tak som šiel za ňou, dal som si nijaké topánky, čo som mal po ruke a vyšli sme z domu. Vyšli sme samozrejme ďalej od seba, aby nezačali fanúšičky zase čosi riešiť. Nasadli sme do auta a išli sme za Louisom a El. "Takže nezabudni. Tvár sa.." nestihol som dopovedať a Lucy dokončila vetu za mňa. "áno. Budem sa tváriť že som tvoje dievča. Sme spolu mesiac a sme ten najšťastnejší párik na svete." A prevrátila oči. Musel som sa zasmiať. "Čo je vtipné?!" "nič, nič" zakrútil som hlavou a odbočil som smerom ku Louisovi. Konečne som zastal pred jeho domom. "No konečne si tu ty kučierka moja jediná" povedal mi Louis. "Nasadni mrkva " povedal som mu. Bežné. "Ahoj El." Pozdravil som sa. "Takže Louis, El, toto je Lucy. Lucy, toto je Louis a El" Lucy sa otočila a usmiala sa na Louisa. "Teší nás" povedal Louis s úsmevom. Bolo vidno že je zaskočený. On si myslel že ja klamem. Aj keď to vlastne robím. "Takže Starbucks?!" spýtal som sa Louisa. "Nie vymyslel som niečo iné." Povedal mi. Lucy na mňa vypleštila oči. Zrejme bola pripravená na Starbucks. "A kam?!" "Ja ťa budem navigovať. Choď len smerom von z mesta" povedal mi. Tak som poslúchol a šliapol na pedál. "A najbližšej z mesta doprava" dodal rýchlo. Potom sme šli ešte asi tak milión doprava a dva milióny krát doľava. Nakoniec sme zastali pred nijakým malým fast foodom. "Tu sa najeme. Je to ďaleko a nikto tu nechodí. Budeme mať pokoj." Oznámil Louis a spoločne s El vystúpili s auta. El vyzerala tak, že bola zvyknutá tu chodiť. Obaja vystúpili a ja s Lucy sme zostali sedieť dnu. "Ja som si myslela že pôjdeme do Starbucksu!" šepkajúc mi nahnevane oznamovala Lucy. "To som si myslela aj ja" povedal som a vystúpili sme. Chytili sme sa na chvíľu za ruku a vošli dnu. Každý sme si čosi objednali. Sadli sme si za stôl a začali jesť. Louis sa stále pozeral na Lucy a Lucy na mňa. Asi sa jej to moc nepáčilo. Sem-tam som ju pohladkal po kolene a venoval úsmev. Muselo to pôsobiť aspoň trošku dôveryhodne "Tak Lucy, ako dlho si s Harrym?!" spýtal sa Louis. Lucy vedela čo má povedať. "Niečo cez mesiac." Povedala a odhryzla si zo svojho kebabu. "A aký je Harry?!" Spýtal sa Louis a mne až zabehlo "Čo Harry?!" spýtal sa ma Louis. Snažil sa tváriť vážne. Ale na tom ako ma Lucy bije po chrbte, ja sa dusím a Eleanor od smiechu vyprskla kúsok kapusty... no asi mu to nevyšlo a začal sa neskutočne smiať. "Idem na wecko" povedal keď sa situácia ukľudnila." Že vy spolu nechodíte?!" Konečne sa ozvala El. "Ako si na to prišla?!" spýtal som sa pohotovo. "Viete. Ono keď sa dvaja naozaj milujú, ono to vyzerá inak. Celkom inak. Odvtedy, ako ste spolu, Lucy nedostala ani jednu pusu, za ruku ste sa držali asi pol minúty, kým sme prešli od auta dnu a navyše teraz nesedíte ako zamilovaný pár, ale ako známi, ktorí sa stretli po 10 rokoch a nemali si čo povedať" Došli mi slová. Odrazu sa Lucy začala nekontrolovateľne smiať. "Nie. Sme spolu. Len ja nechcem, aby to niekto vedel. Tak sa k Harrymu chovám na verejnosti s jemným odstupom. Inak ho skutočne milujem" povedala a vlepila mi bozk. El sa usmiala. "No dobre. Verím vám" povedala. Lucy si prisunula ku mne stoličku. Medzi tým prišiel Louis a my sme dojedli, tak som dal moju ruku Lucy cez pás a ona si oprela hlavu o moje rameno "Koľko je hodín?" Spýtala sa ma Lucy. "Pol jedenástej" oznámil som jej. "Keby sme už šli?!." Povedala "Aj tak už zatvárajú. Takže môžeme" Louis si zobral svoje hranolky do ruky a šli sme. Najprv som vysadil El s Louisom a teraz mi zostala už len Lucy. "Tak ale s tou El to bol ochlp." Povedala mi v aute. "To teda bol. Ďakujem, že si ma zachránila" "Harry mohol by si ísť teraz doprava?!" Neváhal som a zatočil som. "Zastav tu niekde." Povedala. Odstavil som auto na kraj cesty. Boli sme pri parku. "Odtiaľto už prejdem domov" povedala Lucy a chcela vystúpiť. "Nie!" zastavil som ju. Idem ťa aspoň odprevadiť." Vybral som teda kľúče zo štartovača a šiel som s ňou. "Nemusíš" povedala mi. "Ale chcem" Vyšli sme z auta a smerovali sme do parku. "Sadneme si?!" spýtal som sa asi po minúte ticha, keď sme šli okolo lavičky. "Ponáhľam sa domov" povedala mi no jasné že to nebola pravda. Sam mi predsa povedala, že ju mám doviesť do polnoci, takže času sme ešte mali dosť. "No ako povieš" pokračovali sme teda v ceste. Celý čas bolo ticho. Ani jeden z nás neprehovoril. V okolí bolo počuť len šum lístia a zopár ľudí. "Tak tu bývam" povedala mi, keď sme došli na koniec parku na pokojnú ulicu. Stáli sme pred veľkým domom s obrovskými vstupnými dverami. "No tak dúfam že sa ešte vidíme. A..." začal som vyberať peňaženku. "Nech sa páči" podal som jej 500 libier. "Díki" povedala zakývala mi a zmizla v dverách.
-Dúfam, že sa vám prvá časť páčila :)
1.) Co myslíte, ako sa znovu stretnú?
2.) Aký je váš názor na začiatok poviedky?
-Nezabudnite že na ďalšiu časť potrebujem aspoň 10 komentárov! Časti budú vždy pridávané v nedeľu a stredu :) -Monica x












Comments
Je to úžasné! :) No len som tak mimo že chcela len peniaze. Ale vážne ma to zaujalo! :)
môj názor. :))
Fuuha to teda neviem kde sa teraz stretnú! Podľa mňa bude Louis zabŕdať že ma frajerku a bude ju musieť ukázať aj ostatným.
Uzastne!! Tesim sa na dalsiu!!
Ahoj! Na blogu je vyhlášení kontroly AFFS! A patříš mezi nové!! Budu moc ráda, když napíšeš co chceš na ikonu. Když to neuděláš nic se neděje .. dostaneš na ni, to co máš na designu. (Omlouvám se za zkopírovaný komentář)
uzasna 1. cast!

je to velmi pekne a myslim ze sa stretnu co najkor
Tak toto je strasne zaujimave!!
je to fakt krasne!! :))
vyzerá to dosť dobre :) som zvedavá, ako sa ďalej stretnú, lebo to..vôbec nemám tušenie
a ..eh..nechcem, aby si si to vysvetlila zle, ale bolo by fajn, keby si to písala tak, aby boli úvodzovky vždy v novom riadku, bolo by to tak lepšie, priehľadnejšie :) ale samozrejme, je to len rada :) poviedka je dobrá ! :)
[6]: Jasné :) Môžem tak písať. Len som si zvykla písať rad-radom :)
-Monica x
Wáu som šokovaná !! :) Veľmi sa mi to páčilo.Je to také iné :) !! Krásne
1.Možno že na prehliadke Sam ? :)
2.Veľmi pekné a zábavne
je to užasne :)))
waaau :OO pekne to zahovorila pri Eleanor.
1. hmm, možno niekde čo bude súvisieť s tým modelingom.. :)
2. na to že je to prvá časť (ktoré bývajú väčšinou nudné) je to fakt super. :)
Super kdy bude další díl? :)