Každý trávi koniec leta inak. Niekto využíva posledné dni voľna na vymetanie klubov, niekto ide do kina na film a niekto ako ja trávi večer na plese. Pre niekoho možno zábava, no pre mňa je to zbytočné mrhane času. Oveľa radšej by som bola niekde v kľude a čítala knihu. Áno, nepatrím medzi ľudí ktorý vidia zábavu v alkohole, vymetaní klubov a olizovaním sa s každým chalanom. Ja som skôr tá šedá myška ktorá je rada keď ju všetci nechajú na pokoji a nevšímajú si ju.
Stála som v rohu miestnosti a pozorovala som všetky tanečné páry ako tancujú a zabávajú sa. Všetci vyzerali tak elegantne, muži mali obleky a ženy prekrásne plesové šaty a len tak sa vlnili po parkete. Vyzerali skvele. Škoda že ja vždy tieto plesy prestojím, lebo nemám tanečného partnera. Veď kde by sa tu aj nejaký nabral? Všetci tu majú viac ako tridsať rokov. Ja som tu len preto, lebo si to želali moji rodičia a myslia si, že sa tu dobre zabávam. No nie je to tak. Len tu ticho stojím a obdivujem všetky šaty naokolo.
Zrazu ku mne niekto prišiel a celkom ma vyľakal, pretože som nečakala nikoho príchod. Všetci boli na parkete a tancovali.
"Smiem prosiť?" Spýtal sa vysoký chalan s dokonale hnedými očami a krátkymi hnedými vlasmi. Ostala som v rozpakoch. Netušila som, že ju tu aj niekto v mojom veku. Nevedela som čo mám povedať a tak som len prikývla. Podala som mu ruku a on ma začal viesť na tanečný parket.
Začali sme tancovať. Musím povedať, že tancoval veľmi dobre a dovoľujem si povedať, že aj ja som bola na tom dobre. V tej chvíli som ďakovala bohu, že ma rodičia donútili chodiť na kurzy spoločenského tanca. Neviem si ani predstaviť aká hanba by to bola keby som nevedela tancovať.
"Inak, volám sa Liam." Prerušil toto ticho popri tanci a zadíval sa mi do očí.
"Ja som Melissa. Ale volaj ma Mel." Milo som sa na neho usmiala a zapozerala som sa mu do jeho očí. Keď som si uvedomila, že na neho doslovne civím, sklopila som zrak a začala som sa dívať inde, len aby si nevšimol, že na neho pozerám, čo si už určite musel všimnúť .
"Máš krásne meno." Začala som sa červenať. Nevedela som čo mám robiť. Nie som zvyknutá na to aby mi dával nejaký chalan komplimenty. Zvyčajne si ma ani nevšímajú.
"Ďakujem, myslím." Znovu som radšej odvrátila pohľad a sústredila som sa na hudbu a snažila som sa nepozerať na neho.
"Prečo mám pocit, že sa ma hanbíš? Alebo niečo také." Hmmm.. asi preto, že to tak je. Pomyslela som si sama pre seba.
"To sa ti len zdá. Ja som úplne v pohode." Okej, nebola som v pohode. Bola som strašne nervózna a musela som mať aj ľadové ruky od stresu. Bol naozaj pekný a celá táto situácia bola neočakávaná. Hádam nečaká, že budem v kľude. Veď už len to že sa na mňa pozrie tými jeho dokonalými kukadlami mi podlamuje kolená.
Hudba konečne dohrala a náš tanec bol na konci. Rozhodla som sa, že bude lepšie keď sa s ním rozlúčim a pôjdem si sadnúť k nejakému stolu. Najlepšie niekam dozadu a znova sa stanem len divákom.
"Prepáč, ja už budem musieť ísť. Tak, zase, niekedy nabudúce.. Možno." Vykoktala som zo seba a otočila som sa mu chrbtom aby som mohla odísť. Vykročila som v pred a mierila som si to dozadu ku stolom a vybrala som si jeden z nich aby som si mohla sadnúť. Našla som stôl pre dva vzadu v prítmí a spokojne som sa usadila a znovu som začala pozorovať všetky tanečné páry. Ani neviem prečo, no pokúšala som sa nájsť pohľadom Liama až kým mi niekto známym hlasom nezašepkal do ucha "Dala si mi košom, to sa mi často nestáva." Prebehol mi mráz po chrbte. Bol to Liam a sadol si hneď oproti mne. Nasucho som preglgla. Musel si to všimnúť a tak začal znovu rozprávať.
"Si zo mne nervózny, vždy keď sa na teba pozriem sčervenieš. Si rozkošná. Vieš o tom?"
Znovu som sčervenela a pozrela som sa do zeme. Radšej.
"Nevravel som? Si roztomilá."
Vypleštila som na neho oči stále celá červená a nevedela som čo mám povedať.
Zrazu ku mne niekto prišiel a celkom ma vyľakal, pretože som nečakala nikoho príchod. Všetci boli na parkete a tancovali.
"Smiem prosiť?" Spýtal sa vysoký chalan s dokonale hnedými očami a krátkymi hnedými vlasmi. Ostala som v rozpakoch. Netušila som, že ju tu aj niekto v mojom veku. Nevedela som čo mám povedať a tak som len prikývla. Podala som mu ruku a on ma začal viesť na tanečný parket.
Začali sme tancovať. Musím povedať, že tancoval veľmi dobre a dovoľujem si povedať, že aj ja som bola na tom dobre. V tej chvíli som ďakovala bohu, že ma rodičia donútili chodiť na kurzy spoločenského tanca. Neviem si ani predstaviť aká hanba by to bola keby som nevedela tancovať.
"Inak, volám sa Liam." Prerušil toto ticho popri tanci a zadíval sa mi do očí.
"Ja som Melissa. Ale volaj ma Mel." Milo som sa na neho usmiala a zapozerala som sa mu do jeho očí. Keď som si uvedomila, že na neho doslovne civím, sklopila som zrak a začala som sa dívať inde, len aby si nevšimol, že na neho pozerám, čo si už určite musel všimnúť .
"Máš krásne meno." Začala som sa červenať. Nevedela som čo mám robiť. Nie som zvyknutá na to aby mi dával nejaký chalan komplimenty. Zvyčajne si ma ani nevšímajú.
"Ďakujem, myslím." Znovu som radšej odvrátila pohľad a sústredila som sa na hudbu a snažila som sa nepozerať na neho.
"Prečo mám pocit, že sa ma hanbíš? Alebo niečo také." Hmmm.. asi preto, že to tak je. Pomyslela som si sama pre seba.
"To sa ti len zdá. Ja som úplne v pohode." Okej, nebola som v pohode. Bola som strašne nervózna a musela som mať aj ľadové ruky od stresu. Bol naozaj pekný a celá táto situácia bola neočakávaná. Hádam nečaká, že budem v kľude. Veď už len to že sa na mňa pozrie tými jeho dokonalými kukadlami mi podlamuje kolená.
Hudba konečne dohrala a náš tanec bol na konci. Rozhodla som sa, že bude lepšie keď sa s ním rozlúčim a pôjdem si sadnúť k nejakému stolu. Najlepšie niekam dozadu a znova sa stanem len divákom.
"Prepáč, ja už budem musieť ísť. Tak, zase, niekedy nabudúce.. Možno." Vykoktala som zo seba a otočila som sa mu chrbtom aby som mohla odísť. Vykročila som v pred a mierila som si to dozadu ku stolom a vybrala som si jeden z nich aby som si mohla sadnúť. Našla som stôl pre dva vzadu v prítmí a spokojne som sa usadila a znovu som začala pozorovať všetky tanečné páry. Ani neviem prečo, no pokúšala som sa nájsť pohľadom Liama až kým mi niekto známym hlasom nezašepkal do ucha "Dala si mi košom, to sa mi často nestáva." Prebehol mi mráz po chrbte. Bol to Liam a sadol si hneď oproti mne. Nasucho som preglgla. Musel si to všimnúť a tak začal znovu rozprávať.
"Si zo mne nervózny, vždy keď sa na teba pozriem sčervenieš. Si rozkošná. Vieš o tom?"
Znovu som sčervenela a pozrela som sa do zeme. Radšej.
"Nevravel som? Si roztomilá."
Vypleštila som na neho oči stále celá červená a nevedela som čo mám povedať.
-Z Liamovho pohľadu-
Pozerala sa na mňa celá červená a nevedela ako reagovať. To bolo to, čo sa mi na nej páčilo. Vedel som, že už ju viac nestretnem. Bola úplne iná ako ostatné dievčatá alebo moja priateľka. Áno, mám priateľku a flirtujem tu s iným dievčaťom. No toto je niečo úplne iné. Ona je iná. To je to, čo sa mi na nej páči a možno je to len to, že mi dala košom. Zažil som nový pocit. Pocit ktorý som dovtedy nepoznal a to bolo odmietnutie u dievčaťa. Možno je práve toto to, čo ma k nej tak láka.
Páčilo sa mi to aká bola nervózna a ako sa červenala. Nevedela ako sa má so mnou rozprávať a to značilo tomu, že nie je zvyknutá na to, že s ňou niekto flirtuje. Čiže bola jedno s tých dievčat čo rado číta a je poctivá študentka.
"Takže, povedz mi niečo o sebe."
"Niečo o mne?" Hodila na mňa udivený výraz a ja som sa musel zasmiať. Vyzerala vtipne. Teraz neviem, či tú nechápavosť hrala alebo vážne ostala šokovaná s mojej výzvy k tomu aby mi o sebe niečo porozprávala.
"Áno o tebe. Vieš veci čo rada robíš a tak."
"Aha, a to by ťa vážne zaujímalo?" Znovu ten jej výraz. Vyzerala na zožratie. Bola veľmi pekná to musím uznať a rozhovor so mnou ju musel vážne desiť. Pripísal som si do môjho imaginárneho notesa k veciam čo som o nej zistil aj to, že ju rozhovor so mnou desí. Usmial som sa sám nad sebou a aj jej som daroval úsmev číslo 2 a začal som rozprávať.
"Samozrejme. Inak by som to asi nevravel. Rád si vypočujem niečo o tvojom živote."
"No tak dobre. Volám sa Melissa ale priatelia ma volajú Mel. Žijem len pár kilometrov odtiaľto s mojou rodinou. Som jedináčik. Nemám žiadne domáce zviera ak nepočítam rybyčky. Rada čítam knihy.. a to je asi tak všetko." Usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev vrátil.
"Teraz by si mal ty mne niečo o sebe porozprávať. Si na rade."
"No tak teda dobre. Volám sa Liam a nepochádzam odtiaľto. Na konci leta sa znovu vrátim na univerzitu kde študujem. Baví ma fotbal a som v ňom dosť dobrý."
"Ako dobrý?" Skočila mi do reči a ja som sa nad tým musel pousmiať. Načala moju obľúbenú tému.
"Som kapitán futbalového mužstva u nás na univerzite a musím sa pochváliť tým že naše mužstvo je naozaj skvelé. Som zvyknutý vyhrávať."
"Ou." Nič viac len OU? A ja som si myslel, že sa náš rozhovor posunul dopredu. Asi som sa mýlil.
"Ohúril som ťa? Vieš snažil som sa ťa zaujať." Mrkol som na ňu a znovu som sa na ňu usmial. Ona znovu sčervenala, no na jej reakciu som nemusel dlho čakať. Začala rozprávať sama.
"Možno trochu. Ja sa do futbalu nerozumiem. Skôr by som ti vedela vymenovať divadelné hry od Shakespeara ako veci okolo futbalu." Pokrčila plecami a pozrela sa znovu do zeme. To ju tá zem až tak fascinuje alebo čo?
Pozerala sa na mňa celá červená a nevedela ako reagovať. To bolo to, čo sa mi na nej páčilo. Vedel som, že už ju viac nestretnem. Bola úplne iná ako ostatné dievčatá alebo moja priateľka. Áno, mám priateľku a flirtujem tu s iným dievčaťom. No toto je niečo úplne iné. Ona je iná. To je to, čo sa mi na nej páči a možno je to len to, že mi dala košom. Zažil som nový pocit. Pocit ktorý som dovtedy nepoznal a to bolo odmietnutie u dievčaťa. Možno je práve toto to, čo ma k nej tak láka.
Páčilo sa mi to aká bola nervózna a ako sa červenala. Nevedela ako sa má so mnou rozprávať a to značilo tomu, že nie je zvyknutá na to, že s ňou niekto flirtuje. Čiže bola jedno s tých dievčat čo rado číta a je poctivá študentka.
"Takže, povedz mi niečo o sebe."
"Niečo o mne?" Hodila na mňa udivený výraz a ja som sa musel zasmiať. Vyzerala vtipne. Teraz neviem, či tú nechápavosť hrala alebo vážne ostala šokovaná s mojej výzvy k tomu aby mi o sebe niečo porozprávala.
"Áno o tebe. Vieš veci čo rada robíš a tak."
"Aha, a to by ťa vážne zaujímalo?" Znovu ten jej výraz. Vyzerala na zožratie. Bola veľmi pekná to musím uznať a rozhovor so mnou ju musel vážne desiť. Pripísal som si do môjho imaginárneho notesa k veciam čo som o nej zistil aj to, že ju rozhovor so mnou desí. Usmial som sa sám nad sebou a aj jej som daroval úsmev číslo 2 a začal som rozprávať.
"Samozrejme. Inak by som to asi nevravel. Rád si vypočujem niečo o tvojom živote."
"No tak dobre. Volám sa Melissa ale priatelia ma volajú Mel. Žijem len pár kilometrov odtiaľto s mojou rodinou. Som jedináčik. Nemám žiadne domáce zviera ak nepočítam rybyčky. Rada čítam knihy.. a to je asi tak všetko." Usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev vrátil.
"Teraz by si mal ty mne niečo o sebe porozprávať. Si na rade."
"No tak teda dobre. Volám sa Liam a nepochádzam odtiaľto. Na konci leta sa znovu vrátim na univerzitu kde študujem. Baví ma fotbal a som v ňom dosť dobrý."
"Ako dobrý?" Skočila mi do reči a ja som sa nad tým musel pousmiať. Načala moju obľúbenú tému.
"Som kapitán futbalového mužstva u nás na univerzite a musím sa pochváliť tým že naše mužstvo je naozaj skvelé. Som zvyknutý vyhrávať."
"Ou." Nič viac len OU? A ja som si myslel, že sa náš rozhovor posunul dopredu. Asi som sa mýlil.
"Ohúril som ťa? Vieš snažil som sa ťa zaujať." Mrkol som na ňu a znovu som sa na ňu usmial. Ona znovu sčervenala, no na jej reakciu som nemusel dlho čakať. Začala rozprávať sama.
"Možno trochu. Ja sa do futbalu nerozumiem. Skôr by som ti vedela vymenovať divadelné hry od Shakespeara ako veci okolo futbalu." Pokrčila plecami a pozrela sa znovu do zeme. To ju tá zem až tak fascinuje alebo čo?
No a teraz sa smejte, lebo ja viem, že je to desné :D :D
Otázky:
1) Páčil sa vám aspoň trochu prví diel?
2) Čo vravíte na Liama a to že má priateľku?
3) Čo myslíte, že sa stane v ďalšom diely?
1) Páčil sa vám aspoň trochu prví diel?
2) Čo vravíte na Liama a to že má priateľku?
3) Čo myslíte, že sa stane v ďalšom diely?
PS: ak chcete ďalší diel :) Musíte dať aspoň 5 komentov ;) *Rebeč
BTW: Ospravedlňujem sa za tu chybu že ste mali dievča hl. hrdinku uvedenú ako Samantu :/ Na poslednu chviľu som sa rozhodla pre meno Melisa a zabudla som si to opraviť ku koncu dielu :/ Ospravedlňujem sa












Comments
1) Veľmi :) Celkom som sa do toho vžila a keďže mám dosť bujnú predstavivosť vedela som si to v hlave tak "načrtnúť" :)
2) To ma trochu sklamalo ale myslím si že ak to má skončiť dobre bude so Sam :)
3) Určite očakávam 2.stretnutie alebo hádku s Liamovou priateľkou ;)
tak jako nemálo mě dostávají ty komenty, jak se lidi hned vyděšeně ptají 'Oni tady budou?'
Jako by nevěděli, co je česko za stát...že se moc věcem věřit nedá, že..
juj!:) já ještě nezačala číst ty nové, jen ty staré, co vám smazali :/ takže ty nedočtu no...ale pokusím se to dohnat :)
možno som nechápavá, alebo to neskôr vysvetlíš, ale nepredstavila sa mu najprv ako Melissa a potom ako Samantha? o.O
btw 1. páčil :3 2. nemám čo povedať, iba chcem čítať ďalej !!
3. to vieš iba ty. :)
Pfuuu... Začína to dobre. Teším sa na ďalší diel a ten Liam ma prekvapil, nečakala som, že bude mať priateľku.
no tiez ma trochu prekvapilo ze ma liam priatelku ale inac sa to zacalo dost dobre!

Holky..:) ^_^ :)
Tohle se čte tak dobře, ikdyž je to ve slovenštině..:) Je to super!! :)
Začalo to skvelo. To, že má Liam priateľku ma prekvapilo, pretože som nečakala, že by flirtoval s iným dievčaťom, keď je zadaný. No úprimne, vážne netuším čo sa stane ďalej, ale neviem sa dočkať ďalšej časti.
1, Je dokonaly!!!
2,No dufam ze sa s nou skoro rozide :)
3,Ze sa bude Liam stretavat s Mel :)